Každý, kto už sám dokáže inštalovať operačný systém, sa stretol s problémom pádu systému, alebo jeho znefunkčnenia nejakým kvázi neodborným zásahom. A je v tú chvíľku jedno, či ide o systém Linux, alebo systém Windows. Keď sa to má stať, stane sa. V tú chvíľku nám pán Boh zaplať sa Internet. Prečo? Pretože sme si stiahli System Rescue CD.

Čo je System Rescue CD?

V podstate ide o Linuxový systém postavený na distribúcií Gentoo, tak, ako poznáte mnoho iných systémov. Táto verzia však je zameraná priamo na záchranu systému s vašou pomocou. Obsah média by mal byť dostatočne balíčkovo široký na to, aby sme dostali zálohu systému tam, ako sme ju mali predtým, respektíve dokážeme s týmto systémom zázraky. Pozrime sa na to v skratke. Upozorním, že v pomerne veľkej časti som okrem samotného skúšania a využívania tohoto CD, bral informácie i z manuálových stránok projektu.

Čo dokáže:

• Obnoviť systém a dáta
• Sprístupniť administráciu
• Rozdeliť disky a partície
• Pristupovať ako na Linux tak i Windows
• Spojazdniť funkčný systém Rescue na PC, kde systém a dokonca žiadny disk nie je
• Iné

Systém Rescue CD je dostupný ako image v tvare ISO, ktorý sa napaľuje na médium CD, ale je možné uložiť ho i na USB kľúč. Ako je spomenuté vyššie, jeho prioritné nasadenie je ako LiveCD pre zrútené systémy alebo pre kontrolu hardvéru počítača.

V jeho obsahu nájdeme

clamav, hexedit, nano, chrootkit, mc, sieťové nástroje, iptables, nástroje pre wifi, jadro 2.6.32, firefox 3.6, xorg 1.6, xfce. gparted, partimage, e2fsprogs, ntfs-3g, balíčky pre archiváciu, DAR, linx a links,

Kompletný zoznam nájdete v tomto odkaze.

K čomu je určený

• Využitie môže nájsť ako plnohodnotný operačný systém v počítači.
• Vytvára, rozdeľuje a vymazáva partície na disku cez Gparted
• Po páde systému Windows k zálohe súborov pred reinštaláciou
• Po páde systému Linux k zálohe súborov pred reinštaláciou alebo úprave systému
• Záloha a obnova MBR
• Inštalácia zavádzača
• Záloha nainštalovaného systému
• A mnoho iného

Stiahneme a spustíme

Samotný iso obraz môžeme stiahnuť viacerými spôsobmi. Z Linuxového systému je to pomocou aplikácie wget (citácia z oficiálnej webovej stránky).

wget adresa_a-nazov_suboru.iso


Alebo z oficiálnej stránky projektu, www.sysreccd.org. Obraz ma niečo cez 200 MB. Nezabudnite si skontrolovať md5.

Samotné napálenie iso súboru je možné cez grafický program, ktorý využívate alebo príkazom v konzole.

wodim dev=/dev/scXX -v systemrescuecd-x86-x.y.z.iso


Kde /dev/scXX označuje mechaniku, umožňujúcu zápis na médium. Úpravu rýchlosti pre zápis vykonáte atribútom speed=hodnota. Napríklad speed=8.

Štart systému

Systém môže nabehnúť základne, alebo so zvoleným jadrom, prípadne atribútom. Všetky dostupné možnosti sa zobrazia rovno pred Vami, prezerať ich môžete prepínaním kláves F1-F12.

Voľby jadra

K dispozícií sú následné jadra:

• rescuecd Základná voľba pre 32 bitové systémy. Ide o odporúčanú voľbu
• altker32 Alternatívne jadro pre 32 bitové systémy. Použite ho v prípade, ak máte problém s nabiehaním prvej voľby
• rescie64 Základné jadro pre 64 bitové systémy využívané pre prevzatie kontroly na 64 bitových systémoch Linux. Vyžaduje 64 bitový procesor.
• altker64 Alternatívne jadro pre 64 bitové systémy. Znovu ho využite v prípade, ak Vám nefunguje uvedená voľba pre 64 bit systém, rescie64.

Dodatočné voľby

• setkmap=xx: Nastavenie rozloženia klávesnice. Uvádza sa príkladom setkmap=sk pre Slovenskú klávesnicu
• docache: Veľmi užitočná voľba v prípade, že Váš počítač obsahuje len jednu mechaniku. Touto voľbou učiníte uloženie štartovacieho obrazu do pamäti a po spustení systému je možné tú istú mechaniku CD použiť napríklad na zápis zálohy bez toho, aby sa systém vypol alebo inak znefunkčnil. Pre túto operáciu je potrebných aspoň 400 MB voľnej pamäť
• root=xxx: root= option Umožňuje spustiť Linux existujúci na spúšťanom počítači. Celkový príklad je rescuecd root=/dev/sda6 ak sda6 určuje partíciu, na ktorej je Linux. Voľba root=auto by sama mala nájsť nainštalovaný Linux (nie je overené).
• initscript=service:action: Touto voľbou povolíme alebo zakážeme automatický štart služby, určenej ako service:action. V príklade: initscript=hal:start. Teda ide prakticky o ten istý príkaz, ako /bin/hal start.
• backstore=xxx: Zaujímavá voľba, ktorá dovolí uloženie nastavenia systému do miesta, určeného ako xxx za backstore. Tým si neskôr môžme uloženú prácu znovu obnoviť práve definovaním backstore a súboru, do ktorého ukladáme a bude mať názov "názov.bs" a mal by sa nachádzať na externom zdroji, prípadne partícií. Najčastejšie sa však tento súbor ukladá na USB kľúč.

Hardvér, ovládače a problémy pri spustení

• nonet: vypne služby a nástroje pre sieť, čo znamená, že po štarte systému nebude k dispozícií Internet.
• scandelay=x: Spomalí priebeh štartu o zadané sekundy, čo sa využíva na inicializáciu zariadení.
• doxdetect: V prípade problémov so zobrazením, využite túto voľbu, ktorá umožní využívať mkxf86config, ktorí je inak od verzie 0.3.5 vypnutý a nahradila ho autokonfigurácia.
• nodetect: Vypne automatické sledovanie pripájaných zariadení.
• doload=xxx: Načíta zadaný modul hneď po štarte systému. Príklad: doload=3c59x
• noload=xxx: Opak možnosti spomenutej hore.
• dostartx: Automatické načítanie systému do grafického rozhrania
• forcevesa: Načíta systém s ovládačom vesa
• forcevesa=xxx: Načíta systém do rozlíšenia, určeného znakmi xxx
• all-generic-ide: V prípade problémov s diskom využite túto voľbu.
• acpi-off / noapic / irqpool: V prípade problémov pri štarte využite túto voľbu.
• lowmem: Zabráni načítaniu niektorých aplikácií do pamäti. Vhodná voľba počítačov s malou pamäťou.
• skipmount=/dev/xxx: Systém automaticky načítava všetky zariadenia, ktoré nájde a sú pripojené k počítaču. Táto voľba tomu zabráni určením miesta v tvare /dev/zariadenie.
• nodmraid: Vypne dmraid
• nomdadm: Vypne mdadm

Sieť, automatická konfigurácia a vzdialený prístup

• dodhcp: Automatické pridelenie IP adresy cez DHCP.
• ethx=ipaddr/cidr: Nastavenie statickej IP adresy na všetky sieťové rozhranie počítača. Príklad:ethx=192.168.0.1 on K dispozícií je aj voľba ethx=10.0.0.1/24, ak nevyužívate základnú sieťovú adresu.
• eth0=ipaddr/cidr: Podobná definícia ako hore ethx=ipaddr/cidr Avšak s konfiguráciou na presné sieťové rozhranie. Do riadku môžete zadať viacero volieb. eth0=192.168.10.1/24 eth1=192.168.20.1.
• dns=ipaddr: Nastavenie statickej IP adresy s využitím DNS serverov, ktoré definujete príkladne: dns=192.168.0.254
• gateway=ipaddr: Nastavenie brány. Príklad: gateway=192.168.0.250
• dhcphostname=myhost: Nastavenie hostname, názvu počítača.
• rootpass=123456: Nastavenie hesla pre užívateľa root.
• vncserver=x:123456: Táto voľba konfiguruje VNC-server a automatický ho spustí po štarte.Heslo musí mať minimálne 5 znakov. Príklad: vncserver=2:mojeHeSl0. X definuje sedenie. 0 je určená pre X.
• nameif=xxx: Nastavenie sieťovej adresy MAC nameif=eth0!00:0C:29:57:D0:6E. Umožňuje využiť viac volieb za sebou. Avšak buďte pri tejto správe opatrný.

Možnosti pri štarte

• ar_source=xxx: Určuje miesto, kam sa uloží autorun. Môže to byť samotný koreň partície /dev/sda1, nfs (nfs://192.168.1.1:/cesta/ku/scriptu), samba (smb://192.168.1.1/cesta/ku/scriptu), alebo zložka http (http://192.168.1.1/cesta/ku/skriptu).
• autoruns=[0-9]: Určuje poradie spustenia autorun. Autorun=no vypne túto voľbu.
• ar_ignorefail: Aj v prípade problémov pri štarte, ignoruje chyby a pokračuje v spúštaní.
• ar_nodel: Nevymaže dočasnú zložku autorun skriptu, nahraného do /var/autorun/tmp.
• ar_disable: Autorun sa nespustí.

Spúštanie z CD-ROM

Po načítaní úvodnej bootovacej obrazovky a potvrdení Enter-om. Na rad príde výber rozloženia klávesnice, automatické hľadanie a spoznávanie hardvéru.

Spúštanie zo siete cez PXE

Vzhľadom na to, že by išlo o veľkú kapitolu, vyberám najzákladnejšie voľby

• nbdboot=ip:port: IP adresa a port, kde je uložený súbor sysrcd.dat
• nfsboot=ip:/path: IP adresa NFS v3 servera a cesta k zložke, kde sa nachádza uložený súbor sysrcd.dat NFS v4 nie je podporovaný.

Príklad NBD konfigurácie servera:
# /etc/nbd-server/config
[generic]
user = nbd
group = nbd
listenaddr = 192.168.1.1
[partimage]
exportname = /mnt/cdrom/sysrcd.dat
port = 2000

Samotný príkaz je tu:
nbd-server 2000 /mnt/cdrom/sysrcd.dat

Celou záležitosťou sa venuje na stránke sysreccd.org

Využívanie systému

Behom štartu môžete na obrazovke vidieť mnoho informácií. Za normálnych okolností nie sú veľmi potrebné, iba ak by šlo o výpisy chybové, tie si treba poznačiť a poradiť sa. Následne je možné prihlásiť sa do iných konzol, heslo pre užívateľa root je prázdne.

Na automatickú konfiguráciu siete cez DHCP môžete využiť príkaz

dhcpd ethX

Kde X určuje sieťové zariadenie a označuje sa číslom. K dispozícií je i voľba

net-setup ethX

kam sami môžete určiť IP adresu a ostatné nastavenia pre sieť. Znovu platí, že X sa nahradí číslom sieťového zariadenia.

Pre štart ssh servera využite príkaz

/etc/init.d/sshd start.

To sú niektoré základné znalosti, čo sa týka terminálu a štartu systému. Druhou časťou si prezrieme grafické sedenie a grafické nástroje systému System RescueCD. Naučíme sa základy ich využívania, záloha partície, rozdelenie disku a ostatné voľby, ktoré toto CD poskytuje.

Čo sa týka grafických nástrojov, na ktoré sú viacerí zvyknutí, tie sa dajú využívať až po štarte grafického prostredia. Systém naštartuje do prostredia Xfce, ktoré je ľahké a svižné svojou úžitkovosťou. Pre štart do grafického režimu zadajte príkaz:

wizard

Na výber sa v sprievodcovi ukážu dve grafické prostredia, Xorg a Xvesa. Odporúča sa vyžívať Xorg, Xvesa by sa mal využiť v prípade, ak Xorg zlyhá. Xvesa by Vám mal fungovať vždy.

Oficiálna stránka ešte informuje aj o tom, aby ste nikdy nepripájali zariadenia do /mnt, pretože táto skutočnosť môže vykonať zamŕzanie systému. Odporúča sa vyžívať podpriečinok v /mnt, príkladom v príkaze:

mkdir /mnt/mojazlozka

Sieť

System Rescue CD má hneď po štarte možnosť využívať sieť. Respektíve túto možnosť ponúka, na nás je potrebné len ju nastaviť.

Nastavenie siete

V prvom rade je potrebné, aby systém podporoval hardvér, ktorý je obsiahnutý v danom zariadení. Sieťové rozhranie by malo byť spoznané automaticky. (NIC). Na nás je nastavenie IP adries a brány.

DHCP

Ak využívate DHCP, pravdepodobne by malo stačiť využiť príkaz

dhcpd ethX

kde za eth miesto X dosadíte číslo rozhrania v numerike. (eth0, eth1...). Na kontrolu priradených IP adries, adries brány a masky, využite príkaz

ifconfig -a

Statická IP adresa

Na priradenie IP adresy sa využíva príkaz, respektíve príkazy, ktoré uvádzam s popismi.

ifconfig ethX IP
ifconfig eth0 192.168.10.17
Kde ethX znamená číslo sieťového zariadenia, IP znamená samotnú IP adresu.

Nezabudneme na bránu, ktorá sa uvádza nasledovne:

route add default gw IP
route add default gw 192.168.10.2
Kde Ip znamená IP adresa brány.

Tieto nastavenia samozrejme môžete zadávať už pri štarte systému, všetko potrebné nájdete v sekcii o štarte (boot).

SSH server

SSH, ako iste viete z článku od Olivera Kindernaya, je využívané aj na prístup na iný počítač a prácu s ním tak, ako keby ste vzdialený počítač mali pri sebe a pred sebou. Ako sa teda pripájať, si môžete prečítať v spomenutom článku, ja predstavím to, čo je potrebné v tomto CD. Pre pripojenie na SSH účet musíte najskôr zmeniť heslo pre root-a.

passwd


Teraz skontrolujte, či ssh beží a ak nie, spustite ho príkazom

/etc/init.d/sshd start


Ako sa pripojiť, nájdete v už spomínanom článku.

To by bolo, čo sa úvodu týka, asi všetko. Snažil som sa predstaviť a preložiť najhlavnejšie funkcie používané pri štarte, či tesne po načítaní CD. V druhej časti sa pozrieme na grafickú časť, teda grafickú nadstavbu CD, jeho obslužných programov a vyskúšame si spraviť nielen zálohu, ale i obnovu systému a iné.