Linus Torvalds. Osoba, ktorú netreba zvlášť predstavovať. Každý, kto navštevuje náš portál, vie, o koho ide. S ním je spojený Linux. V týchto dobách základ súčasných distribúcií Ubuntu, Slackware, OpenSUSE a iných. Pre niektorých osoba, ktorá znamená zmenu, znamená, že keď sa chce, v jednote je ohromná sila. Kreatívna sila. Linus Benedict Torvalds je fínsky programátor, narodený 28. Decembra 1969. Momentálne žije v USA a v Kanade. Je šťastne ženatý a má tri dcéry.

Prečo som však začal tento úvod, to som nenačrtol. LinuxON.sk Vám prináša rozhovor s Linusom Torvaldsom. Otázky, ktoré mu boli položené, boli starostlivo vyberané tak, aby sa nijak nedotkli jeho osoby. Aby ho v žiadnom prípade neobmedzovali v práci. Všetko sa konalo u nás na portáli v sekcii, ktorú môžu vidieť len autori a tím okolo LinuxON.sk. Natískala sa otázka, či skutočne nerobím chybu, že chcem osloviť túto skvelú osobnosť.

Ale Linus mi to vyvrátil hneď po prvom oslovení. Linusa som oslovil presne 26. decembra 2009. Oslovil som ho s tým, že by som mu chcel dať pár otázok, ktoré spísali užívatelia Linuxu a návštevníci nášho portálu. Jeho odpoveď prišla 30. Decembra 2009. Pozrel si náš portál a povedal, že vyzerá veľmi pekne. Spýtal sa na mňa, kto som, čo robím a zaželal, nech sa nám darí i celému portálu, nech nám to vyjde. A tak sme začali s emailovou konverzáciou. Najskôr som sa ho pýtal na niektoré veci, ktoré ma zaujímali. Linus je veľmi komunikatívna osoba. Z nášho rozhovoru som pocítil, že nie je arogantný a ani nie je namyslený. Veľmi rád sa rozpráva s ľuďmi a najmä o IT. V týchto chvíľach som zažíval sen, pretože pre mňa je Linus legenda. Dokázal spojiť národy pre jeden ušľachtilý cieľ. Dokázal, že kvalitné veci, nemusia byť len za horibilné sumy. Som rád a do smrti mi to bude vzácne, že som mohol osloviť takéhoto človeka. A teraz spomínaný rozhovor.

Linus, súhlasíte úplne s filozofiou GNU?

Súhlasím s veľa GNU ideálmi, ale súhlasím s nimi z iných dôvodov, ako sa snažia FSF pretlačiť. Pre mňa open source je o technológii – robiť lepšiu prácu vyvíjaním otvoreného softvéru radšej, ako uzatvoreného v rámci jedinej spoločnosti. Inými slovami, je skvelé mať spätnú väzbu a zapájať ľudí, aby sme sa dostali k najlepšiemu konečnému výsledku.

Ale nesúhlasím s FSF/GNU ľuďmi, keď sa to zrazu zvrtne do nejakej bláznivej ''dobro verzus zlo'' situácie, kde je technológia až na druhom mieste a stane sa z toho nejaká morálna voľba. Myslím, že je to čisto bláznivé rozprávanie, necítim sa pri tom veľmi príjemne. Nemám rád nábožných ľudí, ktorí sa snažia vnútiť mi ich vieru, bez ohľadu nato, o čom by ich viera bola, ale tiež nemám rád technických ľudí, ktorí sa snažia vnútiť mi ich technickú agendu.

Takže robím open source, pretože si myslím, že je to zábava a osobná voľba a myslím si, že o to je konečný výsledok technicky lepší. Tá ''zábavná '' časť je pre mňa tiež dosť dôležitá. Otvorený vývoj skutočne robí celý proces oveľa zaujímavejším. Vidíte oveľa viac rôznych myšlienok a tieto vonkajšie myšlienky a spätná väzba je to, čo je pre mňa na tom to najzábavnejšie.

Aký je Váš názor na používanie GNU/Linuxu namiesto Linuxu?

Myslím, že je to hlúpe. RMS /Richard Stallman/ môže nazvať svoj systém, ako chce, to mi vôbec nevadí. Ale keď začne hovoriť druhým ľuďom, ako by mali volať svoje systémy, vyzerá hlúpo.

A nehovorím to preto, že by som mal rád iba "Linux", pretože som zamilovaný do môjho vlastného mena. Napríklad, myslím si, že to dáva perfektný zmysel volať distribúciu "Ubuntu" alebo "Fedora" alebo "SuSE" alebo hocijako.

Radšej by som videl FSF volať svoje distribúcie iba "Hurd" alebo niečo a keby prestali pomenovávať kódy iných ľudí.

A nieje to o tom, že by GNU tools boli niečim špeciálne. Xorg, rôzne BSD tools ako ssh a Firefox atď. sú všetko obrovské projekty a nie sú vôbec ako "GNU".

Nezdá sa Vám, že Linux opúšťa Unixové tradície a začína byť zbytočne komplikovaný?

Vlastne, kúzlo unixu nieje v tom, že by vôbec niekedy bol jednoduchý.

Je to o tom, že potrebujete mať nejaké koncepty na vysokej úrovni, tie sú dôležité a určujú dizajn. Koncepty ako ''jednotný priestor pre súbory'', ''všetky dáta sú tok bytov'' a ''všetko je proces'' sú stále pravdivé, napriek tomu, že čas zmenil veľa detailov.

Takže detaily sú komplikované. Ako sa hovorí: ''Diabol je v detailoch''. Ale je to pravda a tiež to vždy platilo v tradičnom UNIXe - napr. systém piatich semaforov.

A áno, aby jednoduché koncepty pracovali dobre, používame veľa komplikácií – veci ako komplexné uzamykanie za účelom dobrého škálovania na mnoho procesoroch a mnoho komplexných rýchlych pamätí, aby prístupy do systému súborov boli čo najrýchlejšie – je to podobné: kód môže byť komplexný, ale na čom záleží najviac, je, že máte dobrú stavbu.

A to je to, čo má Linux od UNIXu.

Stále ste hlavný správca Linuxu. Ešte prispievate svojimi vlastnými kódmi?

Väčšinu kódov, ktoré napíšem, sú len príklady, úryvky pseudo-kódov, ktoré píšem v emailoch, takže ani nie veľa ''skutočných kódov''. Môj pseudo-kód môže vyzerať ako C a príležitostne môže dokonca kompilovať. Ale nie, už viac nepíšem veľa kódov v samotnom kerneli. 99% môjho času trávim komunikáciou s inými ľuďmi cez email a zlučovaním kódov, ktoré napísali iní.

V skutočnosti nie že by som spájal priamo kódy od iných autorov, ale viacero vrstiev ich správcov. Takže som často najmenej jednu alebo viacero vrstiev od samotného autora kódu a myslím si, že jednou z najdôležitejších vecí, ktoré ma trápia, nie sú detaily samotného kódu, ale jeho ''tok''.

A preto som rád, že som napísal ''git'' – pretože schopnosť pracovať s inými efektívne je teraz pre mňa oveľa dôležitejšia, ako moje vlastné časti kódu.

Čo si myslíte o frakcionalizme Linuxu? Je veľa distribúcií Linuxu. Je to pre užívateľov Linuxu dobré?

Myslím, že to môže byť niekedy mätúce, ale áno, dobré aj napriek tomu zmätku. Rôzne distribúcie môžu a sú koncentrované na rôzne veci a súťaživosť medzi nimi udržuje každého čestným a na špičkách. Nemôžete urobiť strašne zlú prácu, alebo ďalšia distribúcia je viac ako: hurá, môžme si dať pauzu.

A vývoj je z veľkej časti zdieľaný. Pravdaže, distribúcie môžu poskladať niektoré kúsky mierne odlišne a sem – tam môžu mať nejaký zádrheľ, ale nie je to také dolámané, ako bol komerčný UNIX. Sú tu rozdiely, ale tie sú prevažne kvôli pokračujúcemu aktívnemu zlepšovaniu, kde sa stále experimentuje, radšej ako by sa robilo niečo hlboké a závažné.

Zmenili by ste niečo na vývoji a trende súčasných Linuxových distribúcií alebo licencií, pod ktorými sú publikované hry a softvér pre Linux?

No, myslím, že Linux má veľký úspech a licencia je hlavným dôvodom. Takže nie, nemenil by som licenciu ani nič, do čoho som sa zapojil. A nebudem sa sťažovať na výber licencie iných ľudí – je to ich voľba, akú licenciu si vybrali pre svoje projekty, tak isto to bola moja voľba, že som si vybral licenciu, ktorú mám.

V skutočnosti si myslím, že je to zdravé, pokiaľ Linux má tento mix open source a komerčného kódu. Je dôležité, že sme za sebou mali také spoločnosti ako Oracle a IBM. A myslím si, že open source môže úspešne konkurovať, ako aj spolužiť s inými modelmi.

Čo je Vašou motiváciou a inšpiráciou pre Vašu prácu?

Ani neviem. Rád komunikujem s ľuďmi a v tom zmysle sú jednou mojou každodennou motiváciou diskusie o nových kódoch a veciach, čo sa denne stanú.

Ale predtým, ako som začal Linux, to bola sporná otázka! Takže komunikácia je iba časť z toho. Asi by som sa zbláznil od nudy, keby som nemal nejaký zaujímavý projekt, na ktorom by som pracoval.

Čo si myslíte o Linuxovej komunite v 2009?

Nemyslím si, že je vôbec nejaká ''komunita'', o ktorej by som si niečo konkrétne myslel. Absolútne milujem našu technickú kernel komunitu. Myslím si, že som obklopený tými najúžasnejšími ľuďmi. Ale to je len veľmi malá časť celého ekosystému, ktorá je zapojená s a okolo Linuxu. A ja málokedy mám niečo dočinenia s väčšou časťou.

Čo si vlastne myslím, že je aj dobre. Vždy sa koncentrujem na samotný kernel, radšej ako by som sa mal venovať len po troche viacerým rôznym projektom. Ja mám svoje záujmy a iné projekty, majú svoje a potom sú tu distribúcie, ktoré spoja všetky tieto projekty dokopy. Myslím, že je to veľmi zdravý vzťah, kde sa každý stará o svoju vlastnú záležitosť a ľudia môžu spolupracovať, bez toho, aby sa museli príliš starať o iné časti celého ekosystému.

Stretli ste sa niekedy s Billom Gatesom? Aký je Váš vzťah?

Nie. Nikdy som sa s ním nestretol. Takže nie je tu nijaký vzťah a nemyslím si, že je na tom niečo zvláštne. Myslím, že som v prvom rade a predovšetkým technický človek – dokonca aj teraz, keď som len manažér, aj tak som technická vedúca osoba a ľudia, s ktorými prichádzam do styku, sú všetko technici a upodozrievam Billa Gatesa, že je – a vždy bol - podľa mňa v prvom rade podnikateľ.

Ešte jednu vec by som chcel dodať. Čo sa mňa osobne týka, Linux nikdy nebol veľmi "anti-microsoft". Pravdaže, robil som si srandu z DOSu, ale pred Linuxom som nikdy nemal blízko k MS a nikdy som nevnímal Linux ako reakciu proti Microsoftu. Pre mňa bol Linux skôr reakcia proti komerčnému UNIXu, ktorý bol príliš drahý a dal sa ťažko zohnať, keď som ho chcel pre seba.

Ako zvyčajne vyzerá Váš deň?

Vstávam o 6:45 – nie preto, že by som bol nejaké ranné vtáča /mnoho mágov vstáva neskoro a pracuje neskoro do noci/ - ale hlavne preto, aby som zobudil deti do školy. Potom obyčajne idem na prízemie do mojej pracovne a čítam emaily a väčšina môjho produktívneho času je medzi ôsmou hodinou ráno do poludnia. Vtedy sa snažím dohnať, čo sa stalo v noci.

Dám si párkrát pauzu, idem hore, urobím si kávu a tak, ale zvyčajne pracujem doma celý deň. Niekedy /vlastne dosť často/ sa stáva, že ešte o štvrtej poobede mám stále na sebe župan, jednoducho preto, že som tak zišiel dolu a vôbec som nevyšiel celý deň z domu.

Poobede tiež obyčajne sedím dole, aj keď to dosť často dopadne tak, že musím odviezť deti na gymnastiku alebo Tae-Kwon-Do alebo niečo podobné. A zvyčajne je to jediný čas, ktorý trávim vonku.

A potom príležitostne – hlavne, ak je vonku pekne – sa zrazu rozhodnem, že potrebujem pauzu a idem si von zašoférovať alebo tak. Jednou z príjemných vecí práce z domu je, že je veľmi flexibilná. Moje víkendy nie sú moc odlišné – okrem toho, že spím dlhšie. Ale ak chcem, môžem si urobiť deň voľna kedykoľvek.

Inými slovami, nie je to veľmi očarujúce a ani zaujímavé. Ale hodí sa mi to. Kedysi som veľa cestoval na osobné stretnutia /je tomu už skoro 10 rokov, čo som s tým skončil/ a viac uprednostňujem tento môj nudný život ''domaseda''.

• Martina Dúbravská

• Tím LinuxON.sk