V tomto zapisku by som vam chcel predstavit niekolko volne siritelnych elektronickych knih, ktore stoji zato precitat. Vo volnom case spravujem webportal s free elektronickymi knihami a tak tu budu recenzovane e-booky, ktore je mozne najst tam. V prvej casti sa venujem kniham tykajucich sa free software/open source/free culture filozofie a historie. Vsetky knihy su v anglictine.

Prvou recenzovanou knihou (alebo skor clankom) musi byt samozrejme "The GNU Manifesto" od samotneho guru hnutia free software Richarda Stallmana.
Clanok vysiel v marci roku 1985 v casopise Dr. Dobb's Journal of Software Tools a vysvetluje a definuje ciele projektu GNU (tvorba free software a hromadna spolupraca na jeho tvorbe). Zaroven Stallman uvadza preco je tento projekt dolezity, ako je mozne sa do projektu zapojit a vyzyva programatorov na participaciu.
Tento clanok odstartoval free software hnutie, ktore sa neskor aj vdaka internetu rozvinulo do celeho sveta a je povazovany za jeden z fundamentalnych zdrojov free software filozofie. Od jeho vydania uplynie prave v tychto dnoch uz 26 rokov.

Druhou recenzovanou knihou (resp. opat skor clankom) je "A Cyberspace Independence Declaration" (Deklaracia nezavislosti kyberpriestoru) od Johna Perryho Barlowa. Deklaracia bola napisana v roku 1996 v zaciatkoch masivneho rozvoja internetu a je priamou reakciou na znenie noveho telekomunikacneho zakona v USA.
Autor odmieta vladu nad internetom nejakou vonkajsou silou (najma vladou USA, ale spomina aj ine krajiny ako Cina, Nemecko, Francuzsko, Rusko, Taliansko) a vyhlasuje nezavislost, pricom zdoraznuje, ze internet je mimo hranic statov a ze zakony krajin na slobodnom internete neplatia, pretoze neboli prijate so suhlasom tych, ktorym maju sluzit. Autor v deklaracii pouziva stylizaciu podobnu tej, ktora je pouzita v deklaracii nezavislosti USA z roku 1776.
John Perry Barlow je zakladajucim clenom Electronic Frontier Foundation, organizacie ktorej cielom je obhajoba slobody a prav na internete.

Tretou knihou je "The Cathedral and the Bazaar" od Erica S. Raymond. Kniha vysla prvy-krat v roku 1999 (na zaklade eseji uverejnenych od roku 1997) a opisuje vyhody vyvoja software-u v prostredi open source. Raymond v nej vychadza z pozorovani vyvoja linuxoveho kernelu a takisto aj z vlastnych skusenosti pri vyvoji a manazovani open source projektu fetchmail.
V knihe Raymond porovnava 2 modely vyvoja: katedrala (riadeny projekt zhora, obmedzeny pocet vyvojarov ma pristup ku kodu) verzus bazar (kod je na internete k dispozicii kazdemu). Z tejto knihy pochadza napriklad citat "given enough eyeballs, all bugs are shallow" (volny preklad - dostatok oci uvidi vsetky bugy), ktory Raymond nazyva ako "Linusov Zakon" (podla principov vyvoja linuxoveho jadra). Dalsim casto uvadzanym citatom z knihy je "Release early. Release often." (releasuj skoro a casto).
Zatial co "The GNU Manifesto" je skor viac filozofickeho characteru, "The Cathedral and the Bazaar" sa zameriava aj na ekonomicke vyhody tvorby open-source. Tvrdi sa, ze na zaklade myslienok v "The Cathedral and the Bazaar" Netscape Communications Corporation uvolnila zdrojovy kod pre webovy prehliadac Netscape Communicator a odstartovala projekt Mozilla, ktory viedol az k dnesnemu Firefoxu.

V poradi stvrtou a poslednou recenzovanou knihou je "Free Culture" od Lawrencea Lessiga. Kniha bola uverejnena v roku 2004. Zatial co predosle dve publikacie sa zameriavaju na free software a open-source, "Free Culture" je zamerana na rozvoj slobodnej kultury (knihy, hudba, film, umenie ...) a vyziva k tzv. kulturnemu environmentalizmu.
Autor kritizuje prehnany copyright (od povodneho 14-rocneho, dnes plati az 100 rokov, resp. 70 rokov po smrti autora) a velke media, ktore pomocou technologie a zakonov obmedzuju rozvoj slobodnej kultury a obmedzuju kreativitu v prospech intelektualneho vlastnictva. Kniha obsahuje viacero az absurdnych pripadov zneuzivania copyrightu a technologii. Autor v knihe rozobera problemy piratstva, intelektualneho vlastnictva a hladanie rovnovahy medzi zaujmami korporacii a ludskou kreativitou.
Lawrence Lessig je zakladatelom organizacie Creative Commons, ktora vytvorila sadu licencii pod ktorymi sa dnes volne siri mnostvo diel od knih, hudby az po filmy (viz. napriklad moj predosly zapisok o serialy Pioneer One). Free Culture bola prelozena aj do cestiny a mozno ju najst na portaly root.cz