Jeden známy sa ma pýtal jednoduchú otázku - vraj načo som urobil druhý linuxový portál, keď už jeden existuje. Samozrejme som ho vyviedol z omylu. Však práca šéfredaktora alebo niečoho takého je skôr pre niekoho zodpovednejšieho ako som ja :) V diskusií padlo aj to, že prečo na starší portál nepíšem. Tak som teda napísal dôvody, ktoré boli hlavne o neporozumení si s konkrétnym človekom.

Po nejakom čase a tak trochu prehováraní zo strany iného kamaráta som sa rozhodol vrátiť. Bolo tam pár otázok začiatočníkov, teda pre mňa najobľúbenejšej "kasty" linuxákov. Kde som vedel pomôcť, tam som pomohol. Problém však nastal pri tom, čo som si prečítal správičku od autora Dodoedo. Ten ich píše hodne a prináša aktuálne informácie. Často však pridá nejaký ten "klenot", ktorý je hneď terčom oprávnenej kritiky. K tomu úplne neohrabané ochraňovanie "úplne odveci" myšlienky a už je oheň na svete.

Hlavný problém nie je diskusia. Fajn, ľudia majú odlišný názor, tak sa môžu navzájom niečo naučiť. Čo ale má robiť v diskusií cenzúra? Načo je dobré cenzurovať dobré názory? A akú má logiku napísať niečo typu:

Ahoj, "Tri pomlčky".

Vyzerá to ale tak, že jediný, kto tu vedie pivné reči o linuxos.sk si práve Ty.

Nie je pravda, že je jediný s tým názorom a fakt, že sa zakáže diskutovanie, len naštve toho človeka čo sa ozval i ostatných, ktorí s ním súhlasia. Ale tak dajme tomu, toto ešte človeka nejakom moc nevytočí. Ako je ale možné, že autor správičky zloženej z hodnotného obsahu a úplnej hovadiny na konci to dá potom ešte aj do fóra a ďalej rozoberá svoju teóriu o rogale? Ozval som sa do nej, a to nie kvôli tomu, že by mi bol človek s nickom troch pomlčiek či mínusov sympatický, no vyjadril dobrý názor a aj keď s ním úplne nesúhlasím, poukázal na problém.

Teraz bude nasledovať určite cenzurovanie aj obsahu na fóre a znovu sa to nechá s tým, že proti autorovi správičky nikto nič nemá. Je hanbou, že ak už nemá (ak dobre chápem) tento autor možnosť schvalovať správičky, tak ich niekto iný schvaluje bez čítania. Väčšia hanba je cenzúra a najväčšia je totálna neochota hľadania nejakého kompromisu. Nikto nie je bezchybný, a kto si myslí že áno, ten má viac "porúch osobnosti" ako ktokoľvek iný.