Na prvý pohľad by sa zdalo, že cez zimu záhradkári a záhradníci spia alebo len odhadzujú sneh. Ale zdanie klame - práve teraz je najlepší čas na plánovanie práce v záhrade alebo v mestskej zeleni, napríklad na projektovanie letničkových záhonov.

 

 

Keď som sa pred 15 rokmi podieľal na vysádzaní letničkových záhonov, na vypracovanie návrhov v malom rozsahu sme používali štvorčekový papier a farebné ceruzky. Doba pokročila, teraz sa všetko vypracúva pomocou počítačov, prečo nie aj návrhy výsadieb..? Miesto gumovania jednoducho zmažeme to, v čom sme sa pomýlili, prípadne sa môžeme so svojím výtvorom prostredníctvom elektronickej pošty pochváliť známym na druhom konci republiky.

Na projektovanie parkov a záhrad sa síce používajú rôzne do detailov prepracované programy, na navrhnutie letničkového záhona nám však postačí aj GIMP.

Ako názornú ukážku použijem návrh, ktorý vytvorili študenti záhradnej architektúry z Fakulty záhradného a krajinného inžinierstva SPU v Nitre Dominika Titková a Jozef Krett pre mestskú zeleň v Považskej Bystrici.

Študenti sa s návrhom pohrali a snažili sa ho vypracovať naozaj dôkladne. Problém je však v tom, že ich návrh, v ktorom sú zakreslené rôzne plynulé krivky, kruhy a oblúčiky, má vektorový charakter, zatiaľ čo reálny kvetinový záhon s presne stanoveným počtom rastlín svojou podstatou zodpovedá skôr rastrovému obrázku. Na zachovanie oblúčikov by sme potrebovali veľký počet rastlín na veľkej ploche.

Našťastie študenti ochotne návrhy upravili do požadovanej rastrovej podoby, niečo tiež veľmi operatívne upravila kolegyňa Ing. Lišaníková z Mestského úradu v Považskej Bystrici – na nákrese farebnými bodmi vyznačila a rozpočítala rastliny presne na kus.

 

Takže - najprv bol na svete študentský návrh, ten sa upravil na spôsob rastrového obrázka, potom sa záhony vysadili a až úplne na samý koniec prišla myšlienka pokúsiť sa urobiť takýto návrh s pomocou GIMP-u, pričom ide tak trošku o techniku spätného inžinierstva – jestvujúcu vec znova „naprojektovať“. Priznám sa, že v tomto tak trochu podvádzam, lebo návrh nerobím z hlavy, ale využívam papiere, ktoré mi zostali od jari, kedy sme kvety sadili.

Materiál som dostal vo formáte PDF.

Teraz prejdem z 1. osoby singuláru do 1. osoby plurálu, aby nasledujúci text bol stráviteľnejší.

Príslušnú stránku vo formáte PDF otvoríme priamo pomocou programu GIMP, ktorý je prekvapujúco schopný načítať aj dokumenty vo formáte PDF. Nastavíme vyššie rozlíšenie, tak 300 dpi, aby sme dostali kvalitný obrázok, a výsledok – celú stranu s komentárom - si pre istotu uložíme vo formáte PNG.

Náhradné riešenie – požadovaný obrázok v PDF-dokumente si zväčšíme na najvyššie možné rozlíšenie, pri ktorom sa ešte na monitore zobrazí celý, a vytvoríme si snímku obrazovky.

import z pdf

importovana str...

Takto získaný obrázok otvoríme pomocou GIMP-u a nástrojom Pravouhlý výber > Obrázok > Orezať obrázok (Crop to selection) z neho vyrežeme tú časť, ktorú potrebujeme.

 

Potom pomocou nástroja Približný výber postupne vyberáme všetky tmavé písmenká a klávesou Delete ich vybielime. Takto vybielime aj tmavý okraj a čiary po obvode a medzi farebnými plochami. Biele písmenká netreba bieliť. Vybielené miesta rozmažeme nástrojom Kresliace nástroje > Šmuha (Smudge tool)

Veľkosť obrázka prispôsobíme reálnej veľkosti 220 cm x 1440 cm tak, aby jeden bod zodpovedal jednému centimetru.

Pomery strán obrázka (v tomto konkrétnom prípade 1664 x 258) pixelov upravíme voľbou Obrázok > Veľkosť obrázka, najprv upravíme výšku na 220 pixelov, potom rozpojíme „retiazku“ a upravíme šírku na 1440 pixelov. Výsledok si pre istotu uložíme.

 

Nasleduje úprava obrázku, konkrétne pixelizácia, pričom musíme vziať do úvahy spon výsadby. V tomto prípade budú rastlinky vysadené na vzdialenosť 20 cm, to znamená, že by sme mali získať 11 riadkov a v každom 72 štvorčekov. Jeden štvorček pritom znamená jednu rastlinu, alebo presnejšie – plochu, ktorú zaberá jedna rastlina.

 

Zvolíme si Filter > Rozostrenie > Pixelizovať.

Nastavíme šírku aj výšku bodu na hodnotu 20 a potvrdíme.

Tu je výsledok:


Ďalším krokom je vytvorenie mriežky pre ľahšiu orientáciu v obrázku. Použijeme na to Filter > Generovanie > Úsek > Mriežka. Šírku čiary zvolíme radšej tenšiu, farbu čo najvýraznejšiu, rozostup prispôsobíme sponu výsadby, čiže 20 x 20, a prienik nastavíme na 0 (nula), aby sa mriežka presne prekrývala s pixelizovaným obrázkom.


Výsledok vyzerá takto:


Všimnime si jednu vec – z pôvodných farieb sa nám tam, kde susedili dve farby, vytvoril ich farebný prechod. Takže musíme sa rozhodnúť, kde akú farbu nastavíme, aby sme dostali výsledok čo najpodobnejší pôvodnému návrhu.

 

Jednoduchá úloha – pôvodný nepixelizovaný obrázok otvoríme v GIMP-e, jeho rozmery nastavíme na potrebné hodnoty (v tomto prípade na 1440 x 220 pixelov). Uložíme si ho a potom ho k obrázku s mriežkou pridáme ako novú vrstvu – Súbor > Open as layers (Otvoriť ako vrstvu).

Potom otvoríme Dialógy > Vrstvy a pomocou nástroja Transformačné nástroje > Presun hornú nepixelizovanú vrstvu presunieme nad vrstvu s mriežkou tak, aby sa neprekrývali a Prispôsobíme plátno vrstvám. Vrstvy zlúčime do jednej voľbou Vrstva > Splynúť dole.

V dolnej časti s mriežkou potom pomocou nástroja Približný výber vyberáme políčka na rozhraní, prípadne aj vnútri príslušnej plochy, technikou Shif + klik na políčko vyberieme viac políčok naraz, pomocou pipety v Dialógu > Farby vyberáme sýtu farbu z pôvodného návrhu a voľbou Upraviť > Vyplnenie farbou popredia vybrané políčka vyfarbíme.

Keď sme s výsledkom spokojní, spočítame si, koľko rôznych farebných štvorčekov je v ktorom riadku a výsledok si podrobne rozpíšeme, pričom môžeme farebne vyznačiť počty v každom riadku:

 

26 + 15 + 15 + 16 = 72

25 + 15 + 14 + 18 = 72

24 + 15 + 14 + 19 = 72

3 + 4 + 16 + 15 + 5 + 2 + 7 + 12 + 4 + 4 = 72

10 + 11 + 15 + 6 + 4 + 5 + 11 + 8 + 2 = 72

13 + 4 + 12 + 12 + 6 + 4 + 10 + 10 + 1 = 72

25 + 17 + 4 + 4 + 10 + 12 = 72

22 + 21 + 2 + 5 + 9 + 13 = 72

4 + 17 + 10 + 8 + 11 + 8 + 14 = 72

5 + 14 + 10 + 12 + 9 + 8 + 14 = 72

6 + 12 + 10 + 14 + 8 + 8 + 14 = 72

 

Keď máme návrh spracovaný v tejto podobe a máme k dispozícii rastliny a zopár šikovných ľudí, stačí nám už len natiahnuť špagáty a môžeme začať s výsadbou. Najprv si porozkladáme rastlinky ku krajom, skontrolujeme ich rozostupy a ak vyhovujú, rastlinky zasadíme. Pomôže nám aj to, keď si označíme presný stred jednotlivých strán záhona a dáme si záležať na tom, aby na každej strane od stredu bola presná polovica celkového počtu rastlín. Užitočnou pomôckou môže byť aj pravidelná dlažba, ak sa záhon nachádza na vydláždenej ploche. V podstate nezáleží na tom, z ktorej strany začneme, nám sa lepšie začínalo od posledného riadku, hlavné je, aby sa dosiahol požadovaný farebný efekt a aby sa okoloidúci radi pristavili pri rozkvitnutej farebnej kráse.

 

Pokiaľ ide o náš konkrétny prípad, žlté a oranžové sú aksamietnice - Tagetes patula, červené mali byť papuľky (hledík – Antirrhinium majus), ale nakoniec sa použil druh, ktorý bol k dispozícii - červená šalvia „komunistka“ - Salvia splendens.

Tento obrázok vytvorený v GIMP-e nezodpovedá do detailu reálnemu záhonu ani študentskému návrhu, ale to nie je podstatné, dôležité je, že už vieme, ako na to.

Tu je na porovnanie návrh v rastrovej podobe od našich študentov:

 

Výsledok mi môj kamarát Ing. Branislav Palík odfotil z 13. poschodia budovy Obvodného úradu v Považskej Bystrici a vyzerá takto:

A tu je záhon na jeseň na konci vegetačného obdobia (11.10.2009):

Takže ako vidíme, na to, aby sme si navrhli letničkový záhon, nepotrebujeme žiadne drahé počítačové programy.

Máme pred sebou ešte skoro polovicu zimy, môžeme skúšať a trénovať, aby sme si na jar mohli navrhnúť také letničkové záhony, že nám ich všetci budú závidieť :)

Použitá verzia - GIMP-2.4.0-0.rc2.

Pixelizácia použitá v tomto príspevku slúžila len ako isté pomocné riešenie, ďalšom pokračovaní si ukážeme, ako si navrhneme vlastný výrazne symetrický záhon s využitím vlastnej vzorky, ktorú si musíme sami vytvoriť, a v tretej časti si vyskúšame na návrh výsadby do trojsponu.

Martin Smatana