Na stránke Distrowatch.com je obrovské množstvo distribúcií. Či už plne samostatných alebo rôznych odvodených napríklad od Ubuntu. Ako sa však robia tieto rôzne oficiálne i neoficiálne verzie? Čo je na to potrebné, čo to prináša a celkovo ako na to – sa pokúsi vysvetliť táto séria článkov. Cieľom bude urobiť prehľad rôznych nástrojov, možnosti ich kombinovania a tiež niekoľko netradičných riešení.

V prvej časti sa pokúsim predstaviť ten najdôležitejší nástroj, ktorý je len tak medzi rečou pre niekoho zbytočný – textový editor. Je jedno, či to bude Kate, VIM alebo akýkoľvek iný. Pri úpravách je potrebné používať poznámky a zapisovať si, čo sa vlastne chce dať dohromady. Tento krok je potrebný hlavne ak máte s úpravami menej skúseností, máte problém si zapamätať niečo v hlave (ako je to v mojom prípade), alebo ak nechcete strácať čas pri hľadaní všetkých možných príkazov nanovo. Mohlo by to vyzerať nejako nasledovne:

export LC_ALL=C && export HOME=/root && service dbus start

dpkg-query --show -f '${Installed-Size} KB - ${Package}\n' |sort -n

apt-get install vlc language-pack-sk gftp gnome-commander mc audacious inkscape

http://gnome-look.org/content/show.php/Humanity-Colors?content=117230

http://gnome-look.org/content/show.php/Ubuntu+water?content=108163

Inými slovami, na jednom mieste všetky príkazy, odkazy na rôzne internetové zdroje (v tomto prípade grafická téma a pozadie), taktiež informácie o určení by sa veľmi hodili, hlavne ak sa má tento súbor prejednávať s niekym.

Ďalej bude potrebné zohnať asi 10GB miesta (na viac rôznych iso obrazov, ktoré sa budú postupne zostrojovať a tiež na rôzne s tvorením súvisejúce súbory, ako rôzne témy, deb balíky a podobne). Prepočítavanie iso obrazov je práca hlavne pre procesor. Môžete použiť akýkoľvek, nie sú tu nejaké minimálne požiadavky. Len to pochopiteľne na starších procesoroch s taktom pod 1GHz dosť trvá. 1GB operačnej pamäte plne postačuje a to aj na 2 systémy naraz (klasický + virtuálny). Postačiť môže aj polovica, hlavne ak sa nebude prepočítavať iso naraz so spustením iného iso súboru vo virtuálnom stroji. Softvér sa odporúča mať rovnaký nainštalovaný ako vo vytváranom iso súbore. Ak sa upravuje Ubuntu 10.04, bolo by fajn mať nainštalované tiež Ubuntu 10.04. Je úplne jedno, či upravujete alebo máte nainštalovaný nejaký derivát, napríklad Kubuntu alebo Linux Mint. Dôležité je, aby boli rovnaké verzie kľúčových súborov. Inak sa vytvorí nefunkčné iso s veľkosťou napríklad 25MB.

Dobrá rada na úvod je prekonzultovať, čo to vlastne chcete urobiť s ľuďmi na internete či v okolí. Zistíte, že môže niekto z vašich známych chcieť urobiť vlastné upravené Ubuntu a teda môžete spolupracovať. Alebo narazíte na niekoho, kto s tým má skúsenosti a môže vám poskytnúť vlastné rady. Taktiež sa často prezerá výber programov. Možno niekto z internetu vám poradí nejakú aplikáciu, ktorá sa vám veľmi hodí a doteraz ste ju nepoznali.

Posledný dôležitý odstavec úvodného článku by som chcel venovať výberu programov. To je (alebo by malo byť) podľa požadovanej funkcionality výsledného iso obrazu. Ak sa snažíte urobiť malý iso obraz pre zachraňovanie dát na disku v režime LiveCD, tak sa dá veľké množstvo dát ušetriť vyhodením OpenOffice.org. Ak vytvárate upravené Ubuntu pre rodičov či starých rodičov, tak bude dobré pridávať tam len preložené programy a nedávať ich zbytočne veľa. Najčastejšie nepochopenie je robiť systém optimalizovaný na internet tak, že sa tam dá 6 internetových prehliadačov, 5 IM komunikátorov a 4 FTP klienti. Taktiež je dobrý nápad nekombinovať GTK a QT programy, ak to nie je priamo nutné. 5 GTK programov a 1 QT program s množstvom závislostí je pekný rozdiel, hlavne ak sa používa CD médium, ktorého kapacita ani náhodou nie je nekonečná.

Podľa návodu sa postaví nasledovná upravená verzia Ubuntu: GNOME desktop, veľkosť asi 1GB, hlavne GTK programy, preklad do slovenského jazyka, kodeky a zopár väčších hier. V druhom diely seriálu sa pozrieme na možnosti rozbaľovania iso obrazu a povieme si niečo o inštalovaní a čistení média.