ArchLinux je distribúcia, ktorá je "iná". Arch (budem ho takto familiárne nazývať) je zároveň aj rozporuplne vnímaná distribúcia. Jedni na ňu nedajú dopustiť, iní zase očierňujú pod čiernu zem. Kde je pravda? Ako niekto múdry povedal, "Vo víne pravda, vo vode zdravie". Tak je to aj s Archom. Preto sa pokúsim sprostredkovať zopár mojich postrehov, tipov a návodov zo sveta ArchLinuxu, ako bežný užívateľ.

V úvode rozoberiem zopár mýtov sprevádzajúcich Arch.

Na začiatok si treba ujasniť, pre koho je Arch určený. Nie sú to štandardní užívatelia PC, ktorí svoj Linux alebo MS Windows neinštalujú, ale iba používajú. Ja osobne Arch radím skôr pre užívateľov, ktorí chcú mať stále všetko "čerstvé" (rolling updates) a sem tam oželejú menšiu nestabilitu, prípadne musia a vedia urobiť zopár ručných zásahov do systému. Na oplátku tak dostanú systém, ktorý nemusia každého pol roka preinštalovávať, z dôvodu novej verzie svojho obľúbeného distra. Ruku na srdce, koľko je takých, čo prejdú upgrade Ubuntu, Fedora, OpenSuse, na novú verziu, bez problémov? Aj tak každý skôr doporučuje novú inštaláciu. Netvrdím, že Arch bude bežať donekonečna... sem tak treba spraviť reinštaláciu, nie pre to, žeby sa muselo, ale preto, že človek chce vyskúšať iné distro a nemá kde, tým si zároveň prečistí aj svoj "bordel" v dokumentoch a súboroch, keďže sa musia veci vyzálohovať. Presne tak fungujem aj ja. Na chvíľu som odhodil svojho Archa do kúta aby som vyskúšal Ubuntu 9.10. No a po mesiaci idem Arch dávať naspäť. Ubuntu mi nič neprinieslo, žiadnu pridanú hodnotu, skôr mi zabralo viac miesta a grafika je pomalšia (3D ATI na desktope a Intel na notebooku). Preto som sa rozhodol, že idem dať Arch aj na desktop a aj na notebook.


Ťažká inštalácia.
Áno, pre nováčika v linuxe alebo človeka, ktorý len linux používa, je to inštalácia ťažká. Ale pre človeka, ktorý už má skúsenosti s Linuxom, a čo je úplne najdôležitejšie s rozdeľovaním partícií (pokiaľ nemá len jeden disk a všetko nedá automaticky rozdeliť), by nemala byť inštalácia problém. Ak to niekto už z vás skúšal, tak asi dopadol na prvý krát, tak ako ja. Znechutený, nahnevaný a v konečnom dôsledku sa vrátil k peknému inštaláku z iných distier :) No, na druhý pokus som si prizval pomoc na chat-e, takže moja inštalácia vyzerala tak, že na jednom booku som inštaloval Arch a na druhom som chatoval s Petrom (dodnes ho mám s prezývkou Peter Arch :) začo mu aj touto cestou ďakujem). Pre inštaláciu máte na stránke http://www.archlinux.org pekne spravenú Wiki. No poviem vám, či som pozeral Beginner's alebo Installation Guide, bol som z toho jeleň. Preto som bol prekvapený, jednoduchosťou návodov od Petra. Bolo to asi takto, spusti to a to, edituj to a to, nainštaluj to a to... páni, to vám bol iný frmol a hop a bol tu funkčný Arch s Gnome. Peter to mal odmakané podľa tých príručiek, v ktorých som sa stratil, takže má v tom jasno. Aby sa nepovedalo, tak som si všetko pekne značil a dopĺňal svojimi poznámkami a informáciami s Arch Wiki. V konečnom dôsledku som robil inštaláciu Arch už asi 4 krát a môžem povedať, že to nie je vôbec ťažké.

Nestabilita.
Dostal som sa do stavu, po prechode na Gnome 2.28, že som nadával na Arch, ale nakoniec som zistil, že Arch za to nemôže a že to bolo dané samotným Gnome 2.28. Preto doteraz môžem povedať, že až na malé chybičky som nezaznamenal žiadne "brutálne" padania programov alebo systému ako takého. Na druhej strane pri Ubuntu som toho zažil výrazne viac negatívneho,ale to by bolo na iný článok :)

Človek musí byť zdatný aby Arch zvládol.
Nemusí. Skoro všetko je detailne popísané na Arch Wiki a stačí iba čítať a kopírovať príkazy :) Niektoré návody sú naozaj ako pre "cvičené opice".

Repozitáre nemajú toľko softvéru ako iné distrá.
Repozitáre možno nie, ale na druhej strane pre Arch je tzv. AUR, kde sú pripravené inštalácie programov, ktoré nie sú v balíkoch a repozitároch, takže nenájsť svoj obľúbený program bude v Arch asi dosť ťažké. Ja som zatiaľ našiel všetko čo som potreboval :)

Užívateľ musí rozumieť systému.
Áno aj nie. Na jednej strane je dobré sledovať výpis pri inštalácií programov, kde sú uvedené sem tam dôležité upozornenia a zrealizovať ich. Na druhej strane, pokiaľ niečo prestane fungovať (prehliadlo sa niečo pri inštalácií), je toto popísané na ArchWiki tak, že koľkokrát stačí zopár klikov a copypaste a je hotovo.

Systém je zložitý.
Tak toto by som nazval doslova klamstvom, pretože Arch ako jedna z mála distribúcií má všetko pekne upratané a nie je problém čokoľvek nájsť a nakonfigurovať priamo v textových súboroch konfigurácií. Všetko je pekne na jednom mieste, zrozumiteľne nazvané a vo vnútri neskutočne dobre okomentované.

Všetky nastavenia sa robia cez textové súbory a príkazový riadok.
Nemyslím si, že sa to dá zovšeobecniť. Na veľa vecí už existujú klikátka a stačí ich iba nainštalovať. Na druhej strane Arch ako taký, vás smeruje skôr k jednoduchosti a tak si rýchlo zvyknete robiť s konzolou, tak ako ja, a môžem vám s kľudným svedomím povedať, že nebanujem :)

Nemá to apt-get.
To naozaj nemá, ale má Pacman. A poviem vám, že pokiaľ raz okúsite pacman alebo jeho AUR variantu yaourt, tak na apt a rpm inštaláky zabudnete tak rýchlo, ako to je len možné. Kvalitu balíkov porovnať neviem, ale komfort používania je vysoký.

Je toho viac, čo by sa dalo napísať, ale na úvod si myslím, že to stačí.

V ďalších článkoch si prejdeme predinštalačné rozdelenie disku, základnú inštaláciu na desktop, inštaláciu Gnome, inštaláciu potrebného softvéru (utility) a v neposlednom rade rozdiely inštalácie na notebook, aj so všetkým čo k tomu patrí. A ako bonus, ešte snáď zopár doporučení a tipov, prípadne čomu sa vyhnúť. Každý by mal na základe týchto článkov rozbehnúť svoj fajnový Arch :)

A mňa teraz čaká spracovať kvantum fotiek z inštalácie a pekne to učesať.

Dočítania nabudúce, priatelia.

joka