Dňa 29. októbra 2009, po šiestich mesiacoch, vyšla nová verzia najpoužívanejšej linuxovej distribúcie Ubuntu. V tomto článku si povieme, čo nové Ubuntu prináša.

Upstart – Upstart je démon, ktorý sa stará o spúštanie úloh a služieb pri štarte systému. Služby spúšťa asynchrónne a paralelne, čím by sa mal skrátiť čas bootu.

Ubuntu Software Center – Nový správca softwaru, ktorý by mal umožniť ľahšiu inštaláciu či odinštaláciu programov.

Ubuntu One – Ubuntu One je internetová služba, ktorá umožňuje ľahké zálohovanie a zdieľanie dát medzi viacerými počítačmi.

Ext4 – ext4 je súborový systém, ktorý sa dal použiť už v predošlej verzii Ubuntu, avšak v aktuálnej verzii je nastavený ako predvolený. Oproti svojmu predchodcovi zvyšuje výkon, umožňuje vytvárať oblasti až do veľkosti 1 exabajt, prináša online defragmentáciu a mnoho ďalšieho.

GRUB2 – GRUB2 je nová verzia zavádzača operačného systému. Prináša mnoho dôležitých noviniek, napríklad možnosť bootovania z LVM alebo softwarového RAID-u.

Nové Intel video ovládače – U predošlej verzie Ubuntu boli známe problémy s integrovanými grafickými kartami od firmy Intel. Aktuálna verzia však obsahuje nové ovládače, ktoré by už nemali spôsobovať väčšie problémy.

Nová grafická téma – Pre Ubuntu typická oranžová farba bola nahradená farbou hnedou.

Empathy – IM klient Pidgin bol nahradený klientom Empathy.

Novinky, ktoré som uviedol, sú popísané veľmi stručne a Ubuntu 9.10 ich prináša podstatne viac, hlavne v oblasti bezpečnosti. Oficiálne poznámky k vydaniu je možné pozrieť webe http://www.ubuntu.com/getubuntu/releasenotes/910overview.

Zvuková karta fungovala taktiež. Problém nebol ani s integrovanou USB čítačkou pamäťových kariet.

Jediný problém, ktorý som zaznamenal, bol slabý výkon grafickej karty v 3D režime. Bolo potrebné nainštalovať proprietárny ovládač priamo od ATI.

Inštalácia bola viac než jednoduchá. V menu Systém>Správa>Ovládače Hardwaru mi automaticky našlo potrebný ovládač. Po kliknutí na tlačidlo Aktivovať sa tento automaticky stiahol a nainštaloval. Bol potrebný reštart systému.

Príjemné zmeny oproti minulej verzii.

Príjemne ma prekvapilo Ubuntu Software Center:

Umožňuje spravovať software naozaj jednoduchšie oproti starším verziám Ubuntu, kde sa používala aplikácia Pridať/Odstrániť. Zostala i možnosť použitia Synapticu, ktorý poskytuje pri správe balíčkov či aplikácii viac možností.

Ubuntu sa vďaka projektu Pulse Audio dočkalo aj možnosti nastavenia zvuku pre jednotlivé aplikácie, podobne ako to poznáme z Windows Vista alebo Windows 7

Ďalšou významnou novinkou je služba Ubuntu One, ktorej klient je v systéme predinštalovaný.

Funguje to jednoducho. Po spustení klienta sa vo vašom domovskom adresári vytvorí adresár s názvom Ubuntu One. Automaticky sa vám otvorí webový prehliadač, kde sa budete môcť zaregistrovať alebo prihlásiť. Zadarmo máte k dispozícii úložný priestor veľkosti 2 GiB, avšak za 10 dolárov mesačne sa dá priestor zväčšiť na 50 GiB.

Po zaregistrovaní a prihlásení pridáte k službe daný počítač. Odteraz všetko, čo uložíte do adresára Ubuntu One, sa automaticky uloží na server. V prípade úpravy súborov alebo dokumentov sa tieto zmeny okamžite zosynchronizujú. Teraz stačí len pridať ďalší počítač s Ubuntu a po prihlásení sa súbory zo serveru služby Ubuntu One stiahnu a uložia do adresára Ubuntu One.

Okrem toho, že Ubuntu One môže slúžiť na zdieľanie súborov medzi viacerými počítačmi, je ho možné použiť aj ako webové úložisko – všetky súbory sú po prihlásení prístupné na http://one.ubuntu.com/

V neposlednom rade bol zrýchlený aj štart systému, ktorý na mojej konfigurácii trvá približne 20 sekúnd. Vypínanie systému bolo však oproti minulej verzii zrýchlené extrémne. Trvá 3 až 4 sekundy.

Systém notifikácii, ktorý sa prvýkrát objavil v Ubuntu 9.04, bol upravený. Notifikácie sa zobrazujú v nižšej polohe, pri priblížení kurzora začnú byť transparentné.

Internet.

Na prehliadanie Internetu je predinštalovaný Firefox vo verzii 3.5. Chýba však Flash Player od Adobe, čo je vzhľadom na filozofiu Ubuntu pochopiteľné. Ak navštívite stránku, kde je Flash potrebný, zobrazí sa upozornenie s možnosťou inštalácie pluginu. Rovnako to funguje aj v prípade Javy. Ak sa upozornenie nezobrazí, pluginy sa dajú doinštalovať pomocou Ubuntu Software Center.
Ako IM komunikátor je použitý Empathy. Dokáže sa pripojiť na siete 17 komunikačných protokolov, pričom nechýba ICQ, Jabber či GoogleTalk. Mne nevyhovoval z dôvodu nedostatku možností nastavenia, preto som ho nahradil programom Pidgin.

BitTorrent klient Transmission mi plne vyhovoval, bol jednoduchý a fungoval bez najmenšej chybičky.

Grafika.

Grafický editor Gimp je kráľom grafiky na Linuxe. Myslím, že to nepotrebuje ďalší komentár, treba ho len vyskúšať.
Ako správca fotiek je použitý F-Spot, ktorý podporuje import fotiek, ich tagovanie, usporiadanie či dokonca úpravu.

Nechýba program slúžiaci na skenovanie dokumentov, Xsane. Poskytuje mnoho možností nastavenia a ukladá obrázky do množstva formátov.

Hry.

V systéme sa nachádzajú Gnome hry. Spomeniem Tetris, Solitér, Míny či Sudoku. V repozitároch sa nachádzajú aj graficky náročnejšie hry, ale nečakajte najmodernejšie hry podobné tým vo Windows alebo herných konzolách.

Kancelária.

Kancelársky balík OpenOffice.org vo verzii 3.1 poskytuje podobnú funkcionalitu ako Microsoft Office. Problém môže nastať len pri importe alebo exporte proprietárnych Microsoft formátov (doc, xls, …), čo je pochopiteľné. Dokumenty sa niekedy zobrazia alebo uložia nekorektne. Dokumenty v otvorených formátoch ODF však fungujú v OpenOffice.org bez problémov.

Zvuk a video.

Na prehrávanie filmov a videa je k dispozícii prehrávač Totem. V základe podporuje len prehrávanie otvorených formátov. Pri otvorení proprietárneho formátu sa objaví možnosť nainštalovania potrebných pluginov.

Hudbu prehrá Rhythmbox, ktorý môže poslúžiť ako správca hudby. Existuje preň mnoho pluginov, napríklad plugin pre stiahnutie textu danej priesne alebo obalu albumu. Dokáže sa tiež pripojiť k Last.fm. Rhythmbox nápadne pripomína iTunes.

Na napaľovanie optických médií slúži Brasero. Pri napaľovaní som sa nestretol so žiadnym problémom.

Príslušenstvo.

Nemal by som zabudnúť na základné príslušenstvo, napríklad kalkulačku, jednoduchý textový editor, analyzátor využitia disku či terminál, ktorý v mnohých vzbudzuje strach. Myslím však, že používať ho nebude treba.

Moje dojmy a postrehy.

Mám pocit, že Ubuntu je každým vydaním o niečo viac použiteľnejšie a stabilnejšie. Počas môjho denného testovania som zaznamenal iba pár problémov. Jeden sa týkal prehrávania internetových streamov vo formáte Windows Media, ktoré nefunguje vždy korektne.
Ďalším problémom je nie dokonalá kompatibilita s dokumentami balíka Microsoft Office, za čo však Ubuntu a ani OpenOffice.org nemôžu, nakoľko tieto formáty sú proprietárne.

Známe sú však problémy s ovládačmi zariadení, kedy výrobcovia hardware často Linux ignorujú. Problémy som zaznamenal napríklad s multifunkčným zariadením Canon Pixma MP450, pre ktoré neexistoval originálny ovládač. Pri hľadaní riešenia som natrafil na možnosť použitia ovládača zo zariadenia Canon MP150, s ktorým všetko fungovalo.
Ak však nehráte hry a nevyužívate nástroje a programy, pre ktoré nie je v Linuxe vhodná alternatíva (Napríklad AutoCAD...), je Ubuntu správnou voľbou. Odvďačí sa vám vysokou stabilitou a absenciou malware.

Za článok ďakujeme autorovi Ľubošovi Sklenárovi