170
Ohodnoť!V predchádzajúcom článku som popísal inštaláciu Kubuntu na rodinný počítač a problémy s ňou spojené. V tejto časti sa budem v krátkosti venovať tomu, prečo to nakoniec dopadlo fiaskom.
Proces vysporadúvania sa členov rodiny s novým operačným systémom prebiehal z psychologického hľadiska v týchto fázach:
Proces vysporadúvania sa členov rodiny s novým operačným systémom prebiehal z psychologického hľadiska v týchto fázach:
- Prekvapenie a nadšenie z nového systému
- Osvojovanie si základov fungovania systému (spúšťanie aplikácií, práca so súbormi)
- Drobné ťažkosti - proaktívny prístup
- Drobné ťažkosti - apatia, odpor, pasívna agresivita
- Rezignácia
Prvé dve fázy sú jasné: z nového systému sú členovia rodiny buď nadšení, alebo sú k nemu indiferentní od momentu, keď im ukážem, ako spustiť Operu a MS Word. Nejdú hry? Rodičia sú len radi, aspoň budú detiská čítať viac kníh. Nasleduje krátke vysvetlenie k súborovému systému, k práci s USB kľúčom, s K3B napaľovacím programom. Systém je svižný, stabilný, bez vírusov. Idylka.
Drobné problémy, ktoré mám na mysli v súvislosti s fázami 3 a 4 sa dajú rozdeliť na 2 skupiny:
- Problémy súvisiace s nesprávnym používaním systému:
- Náhodné odstránenie nejakého plazmoidu: "Prečo mi už neukazuje to okienko vpravo dole, keď zapojím USBéčko?" - lebo niekto odobral z lišty správcu zariadení. "Prečo sa mi dole nezobrazujú spustené programy?" - lebo niekto odobral plazmoid "Správca úloh."
- Nesprávne vyťahovanie USB kľúča - spôsobovalo problémy kvôli oneskorenému zápisu dát v Linuxe
- Problémy súvisiace s kompatibilitou Linuxu s Windowsom:
- Používanie MS Wordu cez WINE prináša so sebou niekoľko limitácií: nie je možná priama interakcia s desktopovým prostredím (napr. preťahovanie obrázkov z plochy do textového dokumentu), problémy pri otváraní súborov z linuxového súborového systému (nie je možné ukladať súbory s diakritikou alebo medzerou v názve), ukladacie dialógy štandardne ukazujú na koreňový adresár na disku (a odtiaľ má bežný užívateľ do svojho domáceho priečinka problém sa doklikať).
- Problémy pri práci s USB - pokiaľ nebol USB kľúč správne odobraný z Windowsu, je pre Linuxový systém zamknutý - nedá sa namountovať (resp. dá - pomocou príkazu v konzole). Pravidelne sa stávalo, že doniesli kamaráti na USBéčku nejaký materiál, ale nebolo možné ho na počítači kvôli tomuto problému otvoriť.
- Hry - pre rodičov argument ZA Linux, súrodenci to samozrejme videli inak.
Drobnosti? Samozrejme - pre mierne skúseného používateľa. Pre informaticky pologramotných členov rodiny otravné problémy, ktoré nakoniec viedli k tomu, že na nový systém úplne zanevreli a stal sa z neho "sprostý Linux, na ktorom nič nejde".
Cesty k riešeniu problémov
Problémy prvej kategórie sa dajú vyriešiť len tak, že Linux (respektíve jeho desktopové prostredia) sa ešte viac "zwindowsovatí". Bežný užívateľ nikdy nemôže prísť do styku so súborovým systémom a nesmie mať možnosť upraviť si pracovné prostredie tak, aby to obmedzilo jeho funkcionalitu (toto je problém inherentný len pre KDE4 - nenašiel som možnosť, ako konkrétnemu účtu zakázať prácu s plazmoidami a s nastaveniami). Áno, krása Linuxu je v tom, že všetko sa dá nastaviť podľa osobných preferencií používateľa, vďaka môjmu pokusu som ale prišiel na to, že laický používateľ (v geekovskom slangu "BFU" alebo "lama") o to nestojí, inštinktívne nemá rád zmenu, spôsobuje mu problémy. Radšej sa prispôsobí prednadstavenému prostrediu, len nech sa v ňom nič nemení a všetko vždy funguje podľa očakávaní.
Druhá kategória problémov je ťažšie riešiteľná, pretože nezávisí len od vývojárov Linuxu - snažiť sa byť kompatibilný s Windowsom je ako skúšať trafiť dreveným lukom besnú antilopu. Napriek tomu je kompatibilita s Windowsom pre laického používateľa kľúčová. Na základe mojej skúsenosti som došiel k záveru, že inštalácia MS Office do Linuxu nie je pre obyčajného používateľa kvôli vyššie uvedeným problém(ik)om dobré riešenie. Nabudúce by som volil výlučne Open Office. Čo ale bežnému človeku OpenOffice oproti MS Office prináša, okrem toho, že sa musí učiť mierne iný štýl práce?
Záver
A to ma privádza k otázke, ktorá bude dobrou bodkou k tomuto výplodu: Čo Linux bežnému používateľovi vlastne prináša? Aká je pridaná hodnote operačného systému Linux oproti Windowsu?
- Linux je zadarmo - pre naše morálne nevyzreté stredoeurópske duše je domáci Windows zadarmo tiež.
- Linux je bez vírov - v mojom prípade veľmi výrazná výhoda
- Linux je výkonnejší - Linux dokáže lepšie narábať so systémovými zdrojmi, na druhej strane odozva grafického prostredia je kvôli zastaranosti X.org stále mierne pozadu oproti Windowsu. Ani jedno, ani druhé si ale BFU nevšimne (ak teda nepoužíva nejaký výrazne nevýkonný PC a dá si tam napríklad XFCE)
- Linux je krajší - otázka chute, málokto ale kvôli estetike vymení celý OS
- Linux ponúka bezprecedentné možnosti úprav prostredia - ako som ukázal vyššie, BFU to nechce
- Linux je slobodný - BFU na to zvysoka je*e
V mojom konkrétnom prípade platí, že problémy, ktoré s migráciu súviseli (akokoľvek malicherné sa pokročilému užívateľovi môžu zdať) vysoko prevyšovali výhody, ktoré nový systém prinášal. Na moje veľké sklamanie dopadol pokus o migráciu fiaskom a celej rodine sa pri počutí slova "Linux" len zježia chlpy.
