...alebo čo všetko si dovolím keď nie som sledovaný. Nevravím sám za seba, ale o tom, čo vidím v okolí miesta, kde sa pohybujem. Ak niekto čaká príspevok o Linuxe, môže hneď vypnúť pretože sa skôr pozriem na tých, ktorý sú okolo a možno o Linuxe ani nič nevedia.
Predstavte si, idete po meste. Máte tehotnú ženu, ktorá zo zákona má prednosť voči všetkým. Vy si žijete svojím životom a sledujete, ako vôkol beží život asi o 3 sekundy rýchlejšie. Všetci sa ponáhľajú, neberú ohľad na nič a na nikoho. Vonku drgajú do ľudí, nepomôžu starej pani, alebo neprepustia miesto napríklad mojej tehotnej manželke, ktorá je pred pôrodom. Ono, ani to miesto by ma tak nehnevalo, ako keď ešte len čakáte na kočík, vy oblečený do šiat metláka, žena s kočíkom, na ktorý čakáte, pravdepodobne akási panička od úradu, s čižmami ako mrázik.
Všetko vykladá z košíka, manželka sa už naťahuje po košík a tu zrazu tá paňulka ešte do prázdneho košíka šupne si bundu :-/. „Hey Pani milá čo doma pred telkou kričíte aký je svet nespravodlivý, ten košík nie je na bundy!!!!“ , prešlo mi mysľou ale hovorím si, čo sa budeš ozývať. Hanbu robiť sebe, nestojím o to. Radšej som nenápadný a v tichosti. Ale niečo spraviť treba. Za mnou rad ľudí, vedľa mňa tehotná manželka. Ale žienka kým si všetko naprace do svojho vrecka a kabelôčky, musí mať bundu uloženú v košíku. A ešte sa pozerá na nás, že ako po nej zazeráme, div sa nezačne hádať snami. Ale..sme ticho. Ono nie len ticho, začal som sa obávať o manželku, pretože tehotná žena v úzkom priestore...to nie je bohviečo. Tak sme sa rozhodli na nákup bez košíka.

Ono niečo podobné sa robí v TESCU. Vianočné nákupy v plnom prúde. Aj my sme šli. Kupujeme, tamto, kupujeme hento. Nepozeráme koľko ľudí je v radoch. Načo aj, veď pre tehotne a zdravotne postihnutých je určená pokladnica zvlášť. To som ale nevedel, že nie vždy sa každý riadi zákonmi humanistiky. A podotknem, že v žiadnom prípade nejde len o mňa. Ja mám len dva prsty, nohy mám v pohode, takže stáť dokážem bez problémov. Stojíme v rade. Ani som sa nerozhliadol, kto to všetko tam je, pretože sa človek orientuje na seba, osobné veci a rodinu. Možno tak byočko som sa začudoval, že toľko ZŤP osôb a tehotných stojí v rade a jeden pán starší s malým bejbinkom. Veď prečo nie, aj on má na to nárok. Ale pozrel som sa trošku lepšie. Pozerám, nohy ruky to ma všetko v rade zdravé, ani psychicky narušené to nevyzerá, čo to tam robí? A to chudák ten pán, čo to malé dieťa mal na rukách. Keby som pred ním, hneď ho pustím pred seba. Ale ľudia nič. Ešte sa ti to pozeralo do xichtu a zazeralo na teba, či do košíka. Ten pán ale aj žena moja tam dychčali, dávali najavo, že stoja v rade na PREDNOSTNÚ pokladňu, ale nič. Tu žena vraví, choď na pokladňu a spýtaj sa či naozaj stojíme v správnej pokladni, no dala to najavo hlasnejšie, aby ostatný počuli. Ľudia, oni sa tak obzreli na nás, že jak sa mi dokážeme ozvať! A žena znovu, „Sú tu ľudia, ktorí nevládzu, tehotné ženy sa nami, pán pred nami, ale nik sa nepozrie! To sú sviatky, teda, to je prednosť!“. To ste mali vidieť páni, ten fofr. Pokladníčka volala do kancla, z kancla prišli ľudia dáky, že kto nemá preukázateľne žiadny problém alebo nie je „tehotný“ tak má opustiť miesto. To ste mali vidieť ako všetci zrazu boli chorý, majú malé deti doma. Niektorý humánnejší dokázali pustiť toho pána, chceli aj nás, ale kurnik, tu ide o princíp, nie o to, aby nás niekto púšťal. Oni tam nemajú čo stáť! Ale doma sa znovu budú púšťať do všetkých v správach, ako môžu byť taký nehumánny, že chúďa starká, alebo mamička...

Takto by som mohol pokračovať. Mám toho veľmi veľa, keby chcem povedať a prezradiť, aký sú tí ľudia humánny a nehumánny. Avšak píšem len tieto dva príklady. Skutočne sa však za týždeň nájde 6 prípadov, keď je humánnosť spomenutá len v televízií prípadne pri nej. Tými slečnami s vysokými čižmami, s predsudkami, alebo tímy starkami čo nosia podporné palice pred sebou ako rambo samopal. Áno, aj taká je humánnosť. PS: To nevravím ešte o humánnosti z portálov. O tej závisti a o tej nechutnosti čo sa dokážu robiť. O tom keď navštevujem stránky o športe a ako vidno tie detské hádky..
Viem že toto ste videli už kdekoľvek inde na internete, ale neodpustím vložiť.

Víte, svět se neřídí zákony na papírech, svět řídí lidi. Některý podle zákonů, jiný ne. Záleží na každým podělaným jednotlivci jakej bude svět, jakej si ho udělá. A taky musíte mít hodně štěstí, aby vám z něj někdo jiný neudělal peklo. Zkrátka, není to tak jednoduchý jak vám tvrděj ve škole. Rozhodně je dobrý mít pevný zásady a držet se jich. V manželství, v kriminále, ve válce, prostě vždycky a všude. Já jsem to docela posral, ale ani Paulí a Sam si moc nepomohli. Chtěli jsme mít lepší život, ale nakonec jsme skončili mnohem hůř, než většina lidí. Víte, myslim že důležitý je udržet ve věcech nějakou rovnováhu, nějakou míru, jo rovnováhu, to je lepší…to je to správný slovo, protože ten kdo chce příliš moc, může ztratit úplně všechno a kdo chce zas od života moc málo, nemusí dostat vůbec nic

Končím svoj prvý blog. Nevedel som čo doň napísať, ale chcel som vedieť, ako vyzerá, keď je dokončený vrátane článku. Neskôr sa aj tak budem venovať rôznym všemožným najme Linuxovým. Nateraz pozdravujem a idem ja do článkov. Ps: Ďakujem, že ste s nami. Tomáš Hanzel