A zajtra to vypukne. Známe heslá o času pokoja, radosti a veselosti, schránky plniace sa kartami od známych k vinšovaniu šťastných a veselých či novému roku. Krásne deň, 24. December 2010, Vianoce.
Deň na ktorý sa teší mnoho detí, mnoho ľudí. Aj ja. Kto by predsa len nemal už od mladosti v pamäti tie všetky prípravy okolo toho krásneho večera, keď si všetci na úplnom konci sadnú za stôl a podáva sa večera. Nasleduje rozbaľovanie darčekov, trhanie všetkého zabaleného na okolí, krásny to pocit. Bohužiaľ, nie všetko je tak, ako kedysi. Doba postúpila a čaro ducha Vianoc je cítiť čoraz menej.
Mám 26 rokov a starší vedia povedať oveľa viac, ako ja. Napriek tomu si pamätám čaro Vianoc a ducha tradícií trochu inak. Pamätám si na dni, keď som ráno na Vianoce vstal, hneď som mal ten pocit, taký neopísateľný, zvláštny no krásny. Dnes bude niečo výnimočné! Vonku padal sneh, stromy boli obalené cukrovou perinou, vonku mamičky s deťmi na sáňach na neposýpaných cestách a chodníkoch nakupovali posledné veci na večerný stôl.
Bývali sme vtedy v 12. Poschodovej budove, na najvyžšom poschodí a tak som mal výhľad skutočne na všetko. Aj na tie rady ľudí, ktorý čakali na banány v stánku, na čerstvý chlieb, dokonca som mal možnosť zazrieť aj trepotajúceho kapra z veľkej vane pri obchode. Deti sa ešte guľovali, všade bol cítiť duch niečoho výnimočného.
Doma otec pripravoval stôl, postaral sa o kaprovú smrť riadnym buchnátom po hlave veľkým kuchynským kladivom. Neskôr odišiel von, a keď prišiel, doniesol krásny zelený a voňavý stromček. Živý a krásny stromček. Veľmi sme sa tešili, pretože vždy nás zapájal do pomáhania, od ozdobovania po odnášania toho natrúseného ihličia, ktoré tak krásne voňalo. Mamka v kuchyni pripravovala večeru, všade vôňa, klud pri vianočných piesňach a mi, s bratom a so sestrou sme sedeli v obývačke pozerajúc sa na mnohé, nekončiace sa rozprávky. Od kreslených, cez tie skutočné. Bez reklám, bez dedého, bez politiky. Oči sme nemohli odtrhnúť od televízie. Všetko to sprevádzal ten spomínaný duch, ktorý sprevádzal naše Vianoce každým rokom.
Teraz mám spomínaných 26 rokov. Za ten čas sa zmenilo hodne. Už to nie sú prípravy v klude. Človek si dnes neužíva Vianoce, ale berie ich skôr ako príťaž. Nemyslí len na to, že poteší svoje dieťa, blízkeho, ale myslí na vyprázdňovanie vrecka. Na rady ľudí v supermarketoch, ktoré obsahujú všetko. Od ovocia, aj južného, po kapra. Nakoniec, nie je problém kúpiť umelý aj živý stromček, hotové pečivo, proste Vianoce za pár minút sú hotové.
Všetko to sprevádzajú už vopred niekoľkodňové nervy, z nevyplatených miezd a zamyslením sa, čo bude pod stromčekom. Zabúda sa, o čom sú Vianoce, že netreba mať darček sa 50€, ale stačí 20€. Zabúda sa, že Vianoce nie sú o nejakej večery, ale o večery, na ktorú budú spomínať aj deti tak, ako si spomínam ja na časy moje. Keď som mal 5 či 8 rokov. Už nie je na Vianoce dostupný ten duch Vianoc, ktorý nás sprevádza počas toho výnimočného dňa. Človek si teraz neužije státie v radoch v stánku rozprávaním o nutných prípravách k večeri. Len sa pozeráme na to, ako sa v supermarkete čo najrýchlejšie predbehnúť a to aj na úkor zvalenia staršej ženy, či špatným pozeraním sa na dieťa, ktoré ani nevie, čo sú to Vianoce. Vonku nás budú slnko a 10 stupňov, z rozhlasu znie rockové koleda od Tublatanky, po snehu ani chýru ani slychu.
Dieťa už nečaká na Vianoce drevené autíčko, tatrovku alebo skladačky, skôr notebook, internet alebo mobil. Taký, by sa mu v škole deti nesmiali, čo to za tehlu nosí. Už si neužíva deň príprav, keď môže mamke pomiešať vianočný šalát, či vylízať vahan od cesta, z ktorého bude výborné sladké pečivo. Skôr si sadne za internet, pustí hru, no na čo sú tie Vianoce keď ma musia takto vyrušovať pri balení holiek cez FB alebo TW alebo Pokec? Hrozné!
Aj preto mi je trochu smutno, že to čo som zažil ja, už nezažije moje dieťa. Že nevstane s tým ,že sa bude tešiť na Vianočnú večeru, že cez deň skoro nič nezje aby bol pripravený naňu. Že v televízií bude viac reklám ako rozprávok, dokonca tých tam nie je ani teraz. Bude pozerať C.S.I, dr. Housa, alebo hviezdnu bránu, k tomu dédé, prípadne nabudúce to bude nejaká Gauniar. Radšej keby ten dédé hovoril poriadne veselé Vianoce, ale on tam truk zneužitý ani to nepovie poriadne. Skrdné vianse. A to všetko už pekne poriadne vopred, aj dákych 2-3 mesiace. A to sa neskončí ani po Vianociach. A sú toto pokojné Vianoce, štastné a veselé, sviatky radosti a pokoja?
Ja sa zajtrajší deň pokúsim vziať do svojich rúk, využiť čaro moderny, zálohovaných médií a pustiť od rána staré dobré vianočné rozprávky, koledy, no a do toho pekne vianočná voňa zo sviečky. Žiadny mobil, žiadny počítač. Chcem dokázať, že duch našich Vianoc nikdy u nás nevymrie, nebudú zhony, hádky. Dúfam, že v tomto nebudem sám a stále existujú tí, ktorí vianočného ducha hľadajú, našli a stále počujú znieť roľníčky. Deň výnimočný, taký, ako som mal ja.
Aj preto chcem všetkým úprimne popriať zajtrajší deň aby bol krásny, aby sa tešili, užívali si ho, aby ho zajtra zažili bez hádok, s čo najmenej konfiktami v obchode, proste deň sprevádzaný duchom Vianoc.
Prajem všetkým krásne a pokojné Vianoce a šťastný nový rok!
J. Lennon – So this is christmas – war is over
