Linux má 19 rokov. Je to pomerne pekný, dlhý čas na to, aby sa dostal nie len do povedomia veľkého počtu záujemcov, ale i nezáujemcov. Rok po roku prišli inovácie, úpravy na jadre, tvorba distribúcií a tak Linux dostal svoju podobu. Na konci minulého storočia, v priebehu roku 1999 sme mohli povedať, že Linux je kvalitný operačný systém, no nedá sa uprieť množstvo chýb, množstvo nedostatkov a právom boli systémy Windows lepšie. Mám na mysli ovládače, samotný vzhľad. V novom storočí nastal obrovský zlom.Po práci množstva ľudí, množstva programátorov, dizajnérov sme v priebehu rokov 2005-2010 dostali na stôl už naozaj kvalitný operačný systém, ktorý bez debát kontruje Windowsom. Vytvorili ho sami ľudia. Nie, žeby v Microsofte nepracovali ľudia, ale toto je dielo ľudí, ktorí za to neberú peniaze, ktorí robia svoju prácu preto, lebo ich to baví, lebo ich produkt využívajú tisícky ľudí a oni sú potom štastní. Dnešná podoba Linuxu predbehla nedávno vydaný Windows 7. Nevravím o Linuxe, ktorý sa javí ako konzola. Ja nie som zástancom konzoli ako takej. Hovorím o vzhľade, podpore a náročnosti. Možnosti. Ak máme takéto ohromujúce možnosti a výsledky, akým je kvalitný vzhľad a prívetivosť smerom k užívateľovi, netreba využiť práve toto?

Zoberme si, že pred rokom 2000 bol Linux len akýmsi komixovým nepodarkom, hlavne po vzhľadovej stránke. Keď si pomyslím že v tých časoch bolo treba kvôli kopírovaniu na diskety prechádzať stromovou štruktúrou, využívať príkazy mount a umount, že grafika nestála za reč, relatívne šlo o neplnohodnotný produkt, lebo tlačiareň mohol byť dosť veľký problém rozbehnúť, tak áno, potom som šťastný za Linux roku 2010!



Osobne som veľký rozmach Linuxu zaznamenal v čase vydania Linuxovej distribúcie SUSE 9.3. Prvá inštalácia, nádherné rozložený sprievodca, pekne vysvetlené potrebné kroky, detailné popisy balíčkov, verzia na DVD, KDE 3kovej verzie, štart systému relatívne dlhý, no po ustálení bolo krásne pozerať sa na systém Linux. Balíčky od OpenOfffice, aplikácie na média, video, grafiku, zvuk, či internet. fantázia. Toto bol plnohodnotný Linux. Toto bol systém konkurencieschopný systému Windows 98 a XP. Milénium neberiem do úvahy. To je nepodarok prechodu 98 a XP. Avšak aby v tých časoch prilákal Linux užívateľa, potreboval zariadiť druhú stránku, nie len vzhľad. Ovládače. Na tomto probléme stroskotalo mnoho užívateľov a Linux nadobudol dojem neperspektívneho operačného systému. Nie je to chyba Linuxu. Ovládače Linux nerobí.



Ak si zoberiem terajšie verzie Linuxu, tak vnímam nabuchané DVD, niekedy dvojDVD softvéru, inštalácie a systémy plne lokalizované do jazykov všetkých kútov sveta. KDE 4.4 je bez pochýb opravou za nepodarky 4.x low, Ovládanie jednoduché, prostredie prehľadné, máme správcov nastavenia systému, vzhľadu, siete, grafiky, výstupov, tlače. Máme otvorené ovládače, máme ovládače wifi, ktoré fungujú často skôr, ako ethernety.

Vždy som bral do úvahy len dve grafické prostredia. KDE a GNOME. Svojou možnosťou prevyšujú možnosti využitia systéov Microsoft Windows. Plnohodnotné grafické prostedie robí Linux Linuxom, pretože práve táto časť, jeho vzhľad a konfigurácie, vyhýbanie sa konfiguračným súborom, prilákalo mnoho užívateľov na prechod, alebo čiastočný prechod na Linux. Nepochybne za to môže samotný Ubuntu tím a teda Canonical svojou masívnou reklamou. Posunuli Linux niekam inam. Na úroveň použitia systému tak, ako si to priemerný užívateľ predstavuje. Nainštalujem, pracujem.

Tu sa naskytá otázka, či nie je zlé, ak sa zabudne na staré potrebné konzoli, či sú skutočne potrebné aplikácie pre terminál, využívajúce protokoli icq, jabber, či potrebujeme a je príjemné sledovať maily cez tieto bezduché aplikácie. Ak chce niekto robiť dojem hackera, tak áno. V tom prípade mu stačí uwm, xfce, openbox, awesome, na plochu nastrká priehľadné konzoly, popíše pár príkazov aby mohol poukazovať pár výpisov zo systému a hu! Hacker za stoličkov. 

Ja nie som zrovna z tých, ktorí sa chvália systémom, ktorí patrí skôr do minulosti. Nie je to zlé, mať po ruke terminál. Ale nie 10 terminálov na ploche. Nie je zlé mať aplikáciu, ktorá občas nahradí grafický program, a využiť ju napríklad pri páde X, či už aplikáciu na rýchle prepojenie so sieťou Internet, links, či mcabber. Ale využívať tieto aplikácie každodenne a užívať si pocit temnej obrazovky s konzolami, nie, to nie je pre mna. A takto by som ja ani nedokázal osloviť potencionálneho Linuxáka. Je potrebné využívať nástroje, pre ktoré niekto sedí hodiny, dni a mesiace za počítačom, pretože inak je to práca zbytočná. Nie je dobré vraciať sa späť.



Mne osobne imponuje prostredie KDE 4.4. Graficky prítažlivé prostredie, ktoré mi beží skutočne svižne. Aj keď nevyužívam zplešováky na spestrenie práce, či jej uľahčenie, efekty, moje prostredie je naozaj dobré. Plasma, ktorá mi umožní napríklad rýchly prístup k najpoužívanejším súborom, widgety, ktoré mi skôr nahradia aplikácie toľko využívané v konzole, či už sledovanie pošty, počasia, výpisov, teploty, parametrov. Navyše sú krajšie a prehladnejšie, ako iné konzolové. Moju všemožnú protokolovú aplikáciu Kopete, alebo v GNOME využívanú aplikáciu Pidgin,  využijem jedným rázom na viacero účtov, ICQ, Jabber, Messenger, Facebook i Twitter...A nemám otvorených dvesto okien, ale len jednú aplikáciu, ktorú keď nepoužívam, proste schovám do systémovej lišty. Ikony, panely, ja osobne aj keď viem pracovať aj v iných prostrediach, nevymením nikdy za deštrukčné pre užívateľov neznáme grafické prostredia a aplikácie.

Možno že je pravda, že na jadro sa zabudnúť nemá. Isteže, stále sú tu aplikácie, ktoré využívajú tieto spodné vrstvy a ich grafické nadstavby sú práve tie, o ktorích hovorím, píšem a tie používame. Programátorom možno viac sedí viac konzol, prostredie šité pre ich požiadavky. Ale týmto sa nevenujem a práve pre tých sú možno určené rôzne box, myšky, environmenty.

Ak však na mne stojí otázka, ako pritiahnúť ľudí do Linuxu, tak ja vravím, o jahodách, šlahačke a čokoláde na vrchu. A komu by toto nechutilo?