LinuxON.sk - Blogy

V predchádzajúcom dieli boli prebrané základy používania príkazovej riadky. Teraz začínam sériu krátkych článkov o niektorých základných veciach, ktoré by podľa mňa mal každý poriadny linuxák zvládať.

Dnes si ukážeme základné operácie v príkazovej riadke, tak si otvorte váš terminál, nájdete ho v menu vašeho pracovného prostredia. (Väčšinou je to takto: ak máte prostredie Gnome tak aplikácia má názov gnome-terminal , ak KDE tak konsole , ak Lxde tak lxterminal, ak xfce tak xfce4-terminal .) Začneme správou počítača, v tabuľke pod textom si môžete všimnúť popis príkazu (vľavo) a príkaz (vpravo). Príkazy spúšťame tak, že ich napíšeme do riadku a potom stlačíme enter na potvrdenie.

Príkazy v linuxe sú jedna s vecí, ktoré sú veľmi dôležité na počítači, ktorý nemá grafické prostredie (obvykle server), samozrejme sa to zíde aj na počítačoch s grafickým prostredím, práca s tým je rýchla a efektívna. Predtým než pôjdeme na príkazy a ich výstupy, povieme si dačo čo je všeobecne pri používaní príkazovej riadky dôležité. V prvom rade to bude určite rozlišovanie veľkých a malých písmen, musíme ich pre dané príkazy a ich možnosti písať korektne aby aplikácia vykonala to čo od nej požadujeme. Pokiaľ to spravíme zle, dostaneme výstup vo forme chyby, alebo sa akcia ktorú požadujeme nevykoná, tak ako by sme chceli, alebo sa dokonca môžeme zmýliť a vykonať niečo čo by sme nechceli, preto hlavne pri

Pamätám na časy kedy som neznášal linux za to, že sa tam veci riešili pomocou príkazovej riadky, bolo tak napísaných dosť návodov a veľa vecí tak šlo spraviť, no ja ako zastanca windowsu a klikania som to nenávidel, neskôr som bol nútený, aby som mohol zlepšovať svoje distro, alebo si spraviť ovládače na grafickú kartu tieto veci naučiť. Okrem toho, že sa dajú spraviť cez to veci, ktoré klikacou metódou proste neurobím, osvedčilo sa mi to aj ako rýchli prístup k dátam a manipulácia s nimi. Teraz si poďme vysvetliť o čo vlastne ide.