Tematika trištenia Linuxu, trieštenia síl či trieštenia čohokoľvek je rozsiahla. Popísané tu o tom už niečo bolo. Samozrejme, každý názor je tak trochu (alebo dve trochy) sporný. No a asi aj vždy bude. Pracovať na viac projektoch a spolupracovať má svoje výhody. Pracovať na jednom projekte a poriadne tiež. Či už je to nejako reálne, ľudské alebo užitočné, o tom sú ďalšie diskusie. V predošlom článku som popísal svoje názory, kde obhajujem rôzne menšie projekty a ich rôzne kombinovanie. Tentokrát sa zameriam na komenty pod článkom.

"Dobré názory nie je dobré mazať a je dobré ich brať do úvahy"

Pokúsim sa teda na každú otázku a námet odpovedať. Tučným písmom zvýrazním komentár.
V prvom rade ide o roztrieštenosť "síl", t.j. ľudia sa pohádajú a výsledok je odtrhnutie časti vývojového tímu a založenie nového distra. Výsledok? Oslabená pôvodná distribúcia a nová distribúcia potrebuje tiež čas a dostatok vývojárov na to aby sa dotiahla niekde.

Nie je to pekné priznanie, no je to tak. Počítače robia to, čo im ľudia nadiktujú. No a keďže má každý človek trochu iné vlastnosti, priority atď atď atď, tak to pochopiteľne ovplyvňuje aj svet hardvéru a hlavne softvéru. Ak sa robí nejaký projekt, napríklad nejaká hra, tak sa pozháňa tým odborníkov na rôzne časti - grafika, ozvučenie, príbeh, testovanie atď. Navrhne sa hra a pustí sa do práce. Kým však každý chce urobiť stratégiu, niekto z členov by to chcel dať do pokojného sveta, niekto iný by z toho chcel krvavú akciu s cieľom zlikvidovať čo najviac ufónov. Ak sa tím ľudí rozdelí, tak alebo vzniknú z toho dve hry, možno obidve veľmi originálne a úspešné, alebo obidva malé projekty skončia či sa ich vývoj predĺži na dobu neurčitú.

Pri Linuxových distribúciách sa často vychádza z už funkčnej, známej a otestovanej distribúcie. Ak má niekto dôvod začať na vlastnom piesočku a je na to dobrý dôvod, tak môže. Známy príklad je napríklad Sidux, ktorý pôvodnú distribúciu Katonix úplne nahradil. Alebo také Ubuntu, ktoré materský Debian z veľkej časti nahradil na jednom "fronte". A možno časom na ďalších.

Treba povedať, že nie vždy je pôvodná distribúcia oslabená. Napríklad Fero z Hornej Dolnej si urobí vlastnú distribúciu založenú na Mandrive. Ponúkne svojim kamarátom, ktorí s tým budú spokojní. No a keď budú chcieť pomôcť projektu, tak sa môžu napríklad pridať ku prekladu alebo navrhovať "dobroty" priamo Mandrive. Ak Fedov projekt skončí z nejakého dôvodu (napríklad na autora padne klavír z 20 metrovej výšky), tak ľudia prejdú na Mandrivu. Taktiež často prejdú aj kvôli tomu, že si prajú najnovší softvér, ktorý v stabilnej upravenej verzií nie je, no v niektorej alfaverzií Mandrivy je. K dostatku vývojárov samozrejme netreba čo dodávať, jeden človek dokáže vždy menej ako tím zohraných ľudí.

Ďalej je nutné sa zamyslieť nad tým aké programy GNU/Linux ponúka... ak by som to mohol zhrnúť, ide o programy, ktoré len veľmi málo doťahujú svojich väčších bratov od iných systémov (česť výnimkám). Zoberme si taký Apple a jeho OS X. Je to taký hybrid BSD a Linuxu, ale pozrime sa hlavne na to, čo s tým firma s určitým počtom vývojárov dokázala.

Je myslím jasné, že GIMP je slabší ako Photoshop. Ako to ale súvisí s trieštením síl? A aký by bol GIMP, keby na ňom pracovalo 10x viac ľudí? Bol by to stále ten istý 20MB veľký editor na všetko možné, alebo by bol preplnený funkciami a už by to bol úplne iný program? Na Windows, Linux či Mac sa dá nainštalovať aj GIMP, aj Photoshop. Aj keď je samozrejme pravda, že Photoshop nie je priamo pre Linux navrhnutý a určený.

Linux a jeho aplikácie majú niekoľkonásobne viac vývojárov a len ťažko dobiehajú to čo tu predviedol Apple (teraz sa bavím o kvalite softu nie marketingu a platení vývojárov). V čom je teda problém? Je to jednoduché. Linux soft vždy zastane na 70% vývojovej cesty. Prvých 30% eufória z nového projektu, ďalších 40% stabilizácia a oprava chýb, vývoj začína stagnovať, vývojári sú unavení, flustrovaní, projekt zastaví.

500 ľudí pracuje na projekte 10 minút denne a zadamo. 100 ľudí pracuje na projekte celé dni a sú veľmi dobre platení. Kde je teda viac vývojárov? A kde je viac "človekohodín" ? Ak ale nie o peniazoch, tak tých spomínaných 30% a 70% je pri každom projekte. Ak by sa vývoj aj zastavil, tak môže niekto na ich prácu nadviazať. Jedna eufória, jedno vylaďovanie, druhá eufória a hotovo, 100%. A už sa ide nad 100%. Už ten prehrávač začína zvládať aj strihanie videa, už ten internetový prehliadač sa dá použiť aj ako FTP klient atď.

Príde čerstvá krv a preberie projekt, ale keďže to nie je napísané tak ako chcú alebo je to zmes rôznych predpotopných jazykov, tak čo treba spraviť? Prepísať všetko odznova... (30% eufória, 40% stabilizácia... a dokolečka dokola) atď...viď projekt NVU alebo Quanta.... áno máme tu Eclipse PHP, NetBeans PHP a ďalšie.... ale je toto cesta??? Koľko úsilia si vývoj vyžiadal a kde skončil? Takých softov má linux naozaj veľa.

Keď vznikol projekt OpenTTD, tak jedna z vecí čo urobili bolo prepísanie kódu do C++, nech sa môže portovať na rôzne systémy. Takýchto projektov je viac a programy sa prepisujú do modernejších a lepšie použiteľných jazykov. V čím lepšom jazyku, tým viac ľudí sa môže potom pridať k vývoju. NVU sa zmenilo na Kompozer (nie som expert na toto). Zoberme si ale napríklad prostredie GNOME. Všetky programy čo sa ho týkajú, ako napríklad textový editor či terminál, sa zlepšujú. Pravidelne pribúdajú nové funkcie a opravujú sa chyby. Aj vďaka tomu, že nejaké projekty predtým skončili a to dobré z nich sa použilo.


OOo nie je ideálny. Je však ideálny platený kolega? Pokiaľ ide o rýchlosť a vyhotovenie, vyhráva MS Office. Pokiaľ ide o multiplatformnosť či samozrejme cenu, vyhráva OpenOffice.org. Kým OpenOffice.org sa skladá zo všetkého možného, Microsoft Office sa skladá z niečoho a málokto vôbec vie z  čoho. Fakt, že napríklad OpenOffice.org so zapnutou Javou sa spúšťa podstatne pomalšie ako Microsoft Office je známy. Fakt, že sa Windows bez nainštalovaného Microsoft Office spúšťa rýchlejšie ako s nainštalovaným balíkom však až tak známy nie je.

A poďme ďalej, tzv. polienka pod nohy alebo reverzné inžinierstvo... ufff ovládače... klobúk dole pred ľudmi, čo stoja za týmito aktivitami... ale je to správna cesta? Výsledok, neskutočné množstvo energie a výsledok je taký aký je.... návody, návody, návody ako daný HW rozbehnúť atď. (áno Win má tiež podobné témy, ale o to tu momentálne nejde)...

Návod na rozchodenie nejakého kusu HW je vo veľkej časti distribúcií (takmer) rovnaký. Navyše kým do každého Mac-u či Win-u je potrebné dávať ovládať, v niektorých distribúciách Linuxu to už je. A funguje aj z LiveCD.

Takže, keď toto všetko zhrniem dostanem z toho neskutočné kvantum energie v nepomere s kvalitou... o testovaní ako takom pomlčím, stačilo mi nahliadnúť na testcases v Ubuntu... uff... sila... Nechcem byť zlý, ale týmto spôsobom sa z gnu/linuxu za chvíľu stane jeden nemotorný, pomalý, šialený, chybový zlepenec.... kde je ten pekný, štíhly, rýchly gnu linux?

Sloboda voľby. Kto chce rýchly systém zložený z Linuxového jadra, GNU programov a hŕstky programov podľa vlastného výberu, ten si môže zobrať na to distribúciu na toto určenú, napríklad ArchLinux. Kto chce distribúciu plnú všetkého možného, ten môže siahnúť napríklad po openSUSE. Kto chce distribúciu, ktorá rozhodne nie je bláznivá a je stabilná, môže siahnúť po Debiane. Pokiaľ ide o testovanie, tak je to často na ochote. Osobne testujem všetko možné, no často nejaký ten detail (alebo nedávno veľký problém) prehliadnem. Rôzne chyby sú všade a otázka je, či sa dajú nejako normálne opraviť.

Ešte si rypnem :) Mandriva nemá momentálne oficiálne SK preklad... teda ten čo je, je len zlomok, zbytok je EN, myslím, že je niekde okolo 60%... osobne som Mandriva skúšal a preklad oproti Ubuntu bol naozaj úbohý.... jedine použiť CZ preklad, ten je 100% ...

Ubuntu si pokiaľ ide o preklady prekladá dosť často samo pre seba, čo je veľmi zle. No a fakt, že Mandriva vyhodila Slovenčinu z podporovaných jazykov je spôsobený hlavne tým, že sú Slováci jednoducho leniví prekladať. Alebo lepšie povedané, nechajú sa viesť niekoľkými jednotlivcami a ani nepohnú malíčkom. Bohužiaľ, je to tak. Mandriva mala inak kedysi asi najlepší preklad, no bolo to pár rokov dozadu.



Podotýkam, že tieto názory sú moje a môžu byť samozrejme v rozpore s vašim názorom. Pre tieto prípady sa samozrejme teším na diskusiu a dúfam, že sa udrží v normálnych medziach. Nabudúce (ak mi to niekto neskomplikuje) bude niečo o hrách - z dosť kritického pohľadu.