Koľkokrát som na internete čítal o rôznej roztrieštenosti – že by mal byť jeden Linux a poriadne vymakaný ako komerčný produkt od spoločnosti Apple alebo Microsoft. Linux taký, hentaký, onaký... je ich hromada, a žiadny z nich nie je reálnou konkurenciou. Je to teda najväčšou chybou tohto systému?

 

Téma je to veľmi jednoduchá na prvý pohľad – je toho moc a tak ide kvalita dolu. Druhý pohľad zas ukazuje ako ide kvalita hore. Však konkurencia núti vývojárov pracovať na stálom zlepšovaní, licenčne je možné preniesť časti iných projektov do vlastného projektu, rôzne poznámky či komplet zdrojové kódy sú na internete a aby toho nebolo málo, riešenie na mieru stojí často od 0€ (0.00SK) po obrovské čiastky za najprofesionálnejšie výmysly a nezmysli pre ťažký biznis.

 

Roztrieštenosť Linuxu v princípe nie je až tak moc roztrieštenosť Linuxu. Tieto debaty totiž veľmi často vedú ľudia, ktorí nerozlišujú medzi pojmami Linux a distribúcia Linuxu. Linux ako jadro sa nachádza v openSUSE, Debiane, Mandrive, Ubuntu... čítal som voľakde, že je všade rovnaké. Nie je to tak celkom pravda, keďže určite má iné jadro distribúcia určená pre počítače s nálepkou „Designed for Windows95“ a distribúcia pre výkonné počítače s obrovskou výpočtovou silou, operačnou pamäťou 8 a viac GB a pevným diskom, kde sa vôjde film Titanic v plnej kvalite viac ako 500x. Linuxová distribúcia je jadro + bonus, a ten bonus je všade iný. Ubuntu sa špecializuje na použitie u bežných smrteľníkov, ktorí si chcú písať v OpenOffice.org, surfovať vo Firefoxe a sem tam si pozrieť film. Úplne iná distribúcia Parted Magic je maličká a dokáže rozdeľovať disk či klonovať ho. Teda žiadny OpenOffice.org sa nekoná.

 

 

Mať jeden jediný operačný systém... to by mohlo byť fajn. Ak by ale aj boli len dve distribúcie Linuxu, a to spomínané Ubuntu a Parted Magic – tak ktoré by to „prežilo“ a ktoré by sa jednoducho „vyškrtlo, pretože dve distribúcie je moc“ ? Podľa mňa je skôr ako niečo škrtať lepšie zamýšľať sa nad dôvodom, prečo je tých distribúcií veľa. Kto to vytvára a prečo to vlastne vyrába?

 

Napríklad také Ubuntu vzniklo preto, lebo si niekto uvedomil niečo takéto: „aha, toto je fajn, no toto podľa mňa nie je ono a malo by sa to zlepšiť, aby to bolo v tejto oblasti lepšie“. Pár dobrých myšlienok, investované veľké peniaze – a je z toho pravdepodobne najrozšírenejšia distribúcia súčasnosti. Všetko by bolo fajn, ale... prečo to má GNOME? Nebolo by tam lepšie KDE? Čo takto skombinovať KDE s tým, čo Ubuntu prinieslo? Aký projekt vznikol, to asi nemusím spomínať. Aj keď zaostáva za pôvodným Ubuntu v počte používateľov, tak tých používateľov má. No a ak je záujem pokračovať v tejto vetve, tak prečo nie? Len tak medzi rečou, Ubuntu vzniklo z viac dôvodov, pričom jeden z nich je naviazanie na GNOME vývojový cyklus. Inými slovami nové Ubuntu = nové GNOME.

 

Zoberme si Mint. Pôvodný autor Mintu písal návody pre Ubuntu. Uvedomil si, že tlačiť do Ubuntu stále všetko možné len preto, aby bola tá „user-friendly“ distribúcia skutočne „user-friendly“, je kus nezmysel. Alebo teda že to má zmysel, no lepší zmysel by bol urobiť novú distribúciu, ktorá by bola hneď a zaraz viac COOL a IN – a znovu bližšia ku cieľovej skupine.

 

Zoberme si rôzne Ubuntu based distribúcie. V Španielsku či Brazílií je toľko distribúcií založených na Ubuntu až Debiane, až je to (zase na prvý pohľad) úplný chaos. Druhý pohľad je zase iný. Ak žijete v blízkosti Barcelony, môžete použiť originál Ubuntu, môžete použiť akúkoľvek distribúciu z celého sveta, alebo „miestnu úpravu Ubuntu“. Teda to isté ako originál, no lepšie si s týmto systémom pokecáte po španielsky, Firefox vám ponúkne stránky, ktoré sa tu bežne navštevujú (napríklad regionálna TV či rádio stanica, miestne múzeum či čokoľvek tomu podobné), umožní použiť kodeky, ktoré „za veľkou mlákou“ nemôžu byť súčasťou. Lákavé? Nech sa páči, je to zadarmo, skúste si. Neláka to? Tak sa zoberie ArchLinux a nainštalujete si čo len chcete pekne od začiatku. Ak si tam nahodíte GNOME, do neho K3B a Midnight Commander, na plochu fotku indonézskej dievčiny v plavkách a k tomu kvietky z rokov šestdesiatych, tak to nikomu vadiť nebude. Či už si to necháte u seba, alebo to dáte pre ostatných na internet.

 

Zoberme také Kiwi z Rumunska. Zoberie sa Ubuntu a príde anketa – používa tu niekto e-mail klienta? Väčšina povie nie, a tí čo povedia áno tak spomenú veľmi odlišné programy na túto činnosť. Tak čo, dáme tam všetky programy na to? Alebo sa tam radšej pridajú multimediálne kodeky, ktoré sa hodia každému?

 

Zoberme také Greenie zo Slovenska. Obyčajné Ubuntu sa jazykovo upraví tak, že sa nemčine či taliančine zamáva, slovenčina a čeština sa pridá, do Firefoxu sa dajú rozšírenia napríklad na sťahovanie videí z youtube, do terminálu sa dá nástroj na hromadné zmenšovanie fotiek pridajú sa kodeky a ak nejaký dobrý program z Ubuntu vypadne, tak nemusí vypadnúť z odvodených projektov. Ak je 99% odvodených projektov vlastne Ubuntu pomenené z oficiálnych Ubuntu zdrojov a má to na 99,99% kompatibilitu s Ubuntu, tak to bude časti ľudí vyhovovať viac ako originál. Tej, ktorá chce menej nastavení po nainštalovaní (a tiež pred inštalovaním).

 

Ak je distribúcií v rôznych zoznamoch 10, 100 či 1000, je to teda zle? Ak by ich bolo (nech sa dobre počíta) 100, tak napríklad 60 by ich bolo vhodných na domáci počítač (zvyšok na server, na rôzne LiveCD úlohy či na niečo veľmi špecializované, napríklad odpaľovanie rakiet či ohýbanie banánov v niektorej banánovej republike). Z tých 60 by iba 20 malo podporu slovenského jazyka, z tých 20 by iba 12 bolo vhodných pre začiatočníkov, z nich 8 by mohlo mať nejaký ten podiel na trhu, 5 z nich aj dobré meno, tri z nich používajú kamaráti a z nich jedna je robená len na najvýkonnejšie počítače, čo nie je váš prípad. Výsledok je jednoduchý, vybrať si z dvoch. Ktorá to bude? Krajšia? Rýchlejšia? Prispôsobivejšia, vyladenejšia, stabilnejšia, nenáročnejšia, dlhšie podporovaná... alebo si hodíte kockou?

 

Roztrieštenosť Linuxu je podľa mňa totálna hlúposť. Distier je moc, lebo jednak môžu byť (návody, zdrojové kódy, licencie) a jednak majú nejaký zmysel. Kto používa Gentoo, Slackware alebo Arch, tak má na to dôvod. Sú to distribúcie, ktoré majú niečo do seba. Istotne, mohla by byť jedna distribúcia, čo by zmazalo veľa nevýhod rôznych systémov, no zároveň aj výhod. Bolo by to, ako keby fašistické nemecko porazilo spojencov v druhej svetovej vojne. Áno, bol by všade jeden jazyk a jedna mena, všade akože jeden národ – no za akú cenu?

 

Microsoft vyrába Microsoft Windows. Mohol by Windows vytvárať aj váš sused alebo vy? Malo by to zmysel? Predsa len, Windows má veľa výhod (a samozrejme i nevýhod), a s niečím sa dá súhlasiť a s niečim nie. Používate MSN Messenger (či Live Messenger alebo ako sa to teraz volá)? Ak áno, tak fajn, máte na to hneď nainštalovaný program (ktorý aj tak na CD postupne zastará a používatelia ho nahradzujú novšou verziou). Ak nie, tak je vám to zbytočné a radšej by ste na jeho mieste mali dobrý Jabbim klient. Takýchto rôznych zmien v programoch by mohlo byť veľmi veľa, no nestane sa to. Spoločnosť Microsoft predsa nebude inštalovať konkurenčný Firefox, Winamp či Skype len tak, a keďže na to nie sú návody či zdrojové kódy legálne k dostaniu, tak je možné robiť úpravy len nelegálne. Zobrať jadro Linux, GNU programy, X server a svoje obľúbené grafické programy však ide a to celkom legálne. Kým Windows teda môže robiť jediná (a často nenávidená) firma, do Linuxu sa môže vŕtať hocikto.

 

Mám tú česť poznať ľudí, ktorí stoja za rôznymi distribúciami. Vedeli ste napríklad, že Clem Lefebvre (Mint Linux) sa kamaráti napríklad aj s Fedorou a funkcie Mint Linuxu prispôsoboval aj pre tento systém? Alebo že množstvo používateľov napríklad Mandrivy sa na Slovensku a v Česku venuje prekladu, ktoré idú ďalej do každého systému?

 

Aj keď je distribúcií mnoho a líšia sa napríklad v inštalácií programov (s repozitárom či bez neho, s DEB, RPM či inými balíčkami či rovno bez balíčkov), súbory .run sa dajú nainštalovať kdekoľvek. Takmer všade je rovnaký internetový prehliadač (Mozilla Firefox) a kancelársky balík (OpenOffice.org), terminálové príkazy sú väčšinou (takmer) rovnaké aj vo veľmi odlišných verziách a čo je asi najdôležitejšie, veľká väčšina týchto systémov je zadarmo. Nejeden Linuxák vyskúšal alebo používa viac systémov. Spýtajte sa užívateľa Windows ako sa nastavuje niečo v Mac OS X a spýtajte sa používateľa Debiana ako sa niečo nastavuje v Mandrive. Ak Windows používateľ nikdy Mac ani nevidel, tak neporadí. Ak Debianista nikdy nevidel Mandrivu, tak si môže spomenúť, že tam bolo také ovládacie centrum čo sa spustilo cez ikonku v paneli a tam sa to dalo nastaviť. Aj si nespomenie, tak sa nič nedeje – keďže textové súbory sú na (približne) rovnakom mieste.

 

Nemožno povedať, či je distribúcií málo alebo veľa. Ak vám tá najvhodnejšia distribúcia vyhovuje na 100%, tak ostatné distribúcie nepotrebujete. Ak ale vyhovuje len z malej časti, tak sa stačí pozrieť ďalej, prebrať to s ľuďmi na ICQ, Jabberi či na fórach a je to. Možno sa nájde niečo lepšie, a možno nie. Možno vás presvedčia rôzne LiveCD, screenshoty, recenzie, odporúčania či magická guľa (v našich podmienkach sem tam zahmlená). A možno to lepšie dáte dohromady práve vy.